Denník N

Nedeľná nekázeň: Život z perspektívy kuraťa

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Oslobodzujúce nemusí byť to, že dokážem vzlietnuť, ale to, že dokážem pristáť na zemi.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Leonardo Boff – brazílsky františkán, predstaviteľ latinskoamerickej teológie oslobodenia – v jednom zo svojich diel uvádza príbeh o orlovi, ktorý bol vychovaný na dedinskom dvore medzi sliepkami. Zdalo sa, že sa stal jedným z nich. Po čase navštívil sedliaka ornitológ a orla si hneď všimol. Napriek námietkam sedliaka, že sa už udomácnil, tvrdil, že orol bude vždy orlom, nikdy sa nezaradí medzi hydinu. Jedného dňa vzlietne. Po niekoľkých pokusoch prírodovedca, pri ktorých sa chabé orlie krídla nedokázali udržať vo vzduchu, znova a znova sa spustili k zemi, vzal muž orla k vrcholu hory a vystavil ho žiarivému slnku. Až vtedy orol roztiahol mohutné krídla a začal lietať, vždy vyššie a vyššie, až kým nezmizol za horizontom.

Tento príbeh môže byť prerozprávaný, dopĺňaný a interpretovaný v rôznych súvislostiach, v rôznych kultúrach.

Orol a kura sú podľa autora obrazom základných dimenzií ľudskej existencie. Kura symbolizuje to každodenné, prozaické, obmedzené, zakorenené; orol je symbolom otvorenosti, poézie, neobmedzených vízií a prianí. Kura predstavuje situáciu človeka v jej každodennosti a súkromnej sfére, v domácich povinnostiach a zvykoch, kultúrnych tradíciách, je symbolom imanencie. Oproti tomu orol poukazuje vo vnútri rovnakej existencie na tvorivú silu, schopnosť prelamovať bariéry, na sny a svetlo, na transcendentno.

Milí priatelia, slobodu, radosť, plnosť života sa väčšina z nás naučila nachádzať len v obraze orla. Túžime lietať, snívať, objavovať nové horizonty, mať nadhľad, veci pod kontrolou. Radi by sme žili bez pút, obmedzení, bez šedivej každodennosti.

Náš život sa v ostatných mesiacoch radikálne zmenil. Z perspektív orla, ktoré boli našou métou, sme boli nútení zostúpiť na zem. Do všednosti. Životný priestor sa zúžil na byt alebo dom, kde pracujeme, učíme sa, varíme, upratujeme, staráme sa o svojich najbližších. S inými ľuďmi sa dá bezpečne spojiť len online. Núdzový stav sa opäť predĺžil, netušíme, dokedy ešte potrvá, kedy sa obmedzenia skončia. Prežívame striedavo smútok, hnev a strach.

Bolo by však zaujímavé, keby sme túto „perspektívu kuraťa“, každodennej rutiny, prozaickosti, ktorou zvyčajne pohŕdame, ktorej sa stránime, apriori nepopierali, nechceli sa jej za každú cenu zbaviť, ale pokúsili sa ju preskúmať.

Spomalili sme. A v tejto novej životnej situácii sa môžeme uvidieť a prijímať inak. Sme príliš blízko na to, aby sme vydržali čokoľvek predstierať. Samých seba aj iných vidíme reálne, ako ľudí, ktorých hodnota nemôže byť, nie je priamo úmerná podaným výkonom.

Oslobodenie môže byť v tom, že sa nad to, čo nemáme, nezvládame a nevieme, nebudeme povznášať, ale že sa s tým dokážeme konfrontovať, že do svojich slabostí, úzkostí dokážeme zostúpiť. V bezmocnosti, malosti, pritesných hraniciach, v ktorých sa nedá vyhnúť ani myšlienkam na smrť, sme sa teraz ocitli všetci.

Každý zostup, kontakt s realitou, vystavenie sa úzkosti, tomu, čo apoštol Pavel nazýva ostňom, nesie so sebou bolesť. Ale táto bolesť môže byť užitočná. Aj sebazaprenie, drina a obavy majú v našom živote miesto. Ak ich musíme prežiť, nie je to preto, že sme zlyhali.

Aj trpké skúsenosti, utrpenie, v ktorom sme s iným ochotní spolucítiť – to všetko má význam. Je to čas, v ktorom môžeme iba byť. Dotknúť sa svojej hĺbky, svojho dna. Vtedy nič nemusíme a nemôžeme. Ale príde čas, keď tento pocit odznie, keď znova zosilnieme. Takáto skúsenosť nám však dáva šancu, aby sme sa stali citlivejšími. Pravdivými. Autentickými.

Niekedy potrebujeme zažiť obyčajnú každodennosť. Rutinu. Hranice. Pomôže nám to nachádzať pod nohami pevnú zem. Je to čas prípravy na to, keď budeme môcť znova vzlietnuť.

Aj v tomto malom priestore sa dá objaviť miesto pre radosť. Solidaritu. Vďačnosť za to, že žijem, za ľudí, ktorých mám. Zažitie intenzívnej blízkosti, aká by v iných okolnostiach nebola možná.

Áno, aj všednosť môže byť krásna. Vnímavý pohľad, objatie, ale aj rituály nás môžu podporiť v spolupatričnosti a nádeji. Sloboda a radosť sa môže prejaviť v jednoduchosti. Minimalizme. Pokore. V tom, že nezastanem pri sebaľútosti a hnev z nenaplnených prianí a predstáv nebudem premietať na ľudí okolo seba a hľadať vinníkov.

Oslobodzujúce nemusí byť to, že dokážem vzlietnuť, ale to, že dokážem pristáť na zemi. Uniesť čas ohrozenia. Čas neistoty. Čas bolesti. Čas, v ktorom sa odhalí aj moja netrpezlivosť, prejaví ustráchanosť.

K plnosti života patria aj krízy. Obdobia, v ktorých je namieste mlčať, nie hovoriť. Smútiť, nie tancovať. Byť zúčastneným načúvajúcim, nie tým, kto rozdáva recepty na šťastný a bezproblémový život.

Verím, že z nás tento čas neurobí cynikov, že v ňom nájdeme láskavých ľudí, ktorí nám pomôžu zorientovať sa a prijať samých seba sklamaných a zranených. Ľudí, ktorí budú mať pochopenie aj pre naše pochybnosti, výčitky, pre to, čo nás mätie a trápi. Umožnia nám zažiť, že nie sme sami. Že nekončíme. Že tu a teraz potrebujeme len niečo načerpať.

Perspektíva orla a perspektíva kuraťa – rozlet a zostup, svetlo a tieň, duša a telo, mužský a ženský princíp, sviatočné a všedné, sakrálne a profánne – nemusí a nemá ostať oddeleným: má sa neustále prepájať. Ak jedno od druhého oddelíme, stratíme rovnováhu. Stále nám bude niečo chýbať. Nič neexistuje izolovane. Sú to dve strany jedného celku.

Vyznávame, že Kristus bol Boh aj človek. Bol tým, kto mal moc, ale zažil aj nepochopenie, prenasledovanie, kríž. Poznal nadšenie jednotlivcov aj davov, ale aj samotu a opustenosť. Nikdy však nestratil z dohľadu človeka, vnímal ho v celej jeho komplexnosti.

Chceli by sme nachádzať cesty od strachu do slobody, od apatie k radosti, od ilúzií k pravde, od samoty k spolupatričnosti, od nudy k tvorivosti – od smrti k životu. Nikto z nás sa však nevyhne tomu, že bude po nich kráčať, bežať, lietať – alebo sa vliecť obomi smermi. Hore a dole, po celý život. To je dobre vedieť. Najviac vždy bude záležať na tom, aby sme sa na nich nevzdali. Aby sme vedeli, že sa na nich môžeme zorientovať a rozhodnúť správne každý deň znova.

Komentáre

Teraz najčítanejšie