Denník N

Imperiálna amnézia trápi Britániu i Rusko

Busta veľkého dobyvateľa Putina v rímskom imperiálnom štýle. Foto – TASR/AP
Busta veľkého dobyvateľa Putina v rímskom imperiálnom štýle. Foto – TASR/AP

Angličania sa oneskorene prebúdzajú zo svojej koloniálnej minulosti, Rusi ju stále popierajú. 

Autor je britský novinár a spisovateľ

Aj keď si myslíte, že históriu tejto krajiny dobre poznáte, nakoniec uznáte, že kniha Empireland je úžasné a podnetné čítanie. Nový bestseller môjho kolegu Sathnama Sangheru odoláva pokušeniu prinášať anachronický popis brutality a chamtivosti britských imperiálnych dejín či nafukovať ich úspechy.

Namiesto toho robí niečo oveľa ťažšie a zaujímavejšie. Zdôrazňuje skrytý pozitívny i negatívny vplyv impéria na modernú Britániu: na našu politiku, kultúru, vzdelávanie, etnický make-up či jazyk, vlastne na celý náš zmysel pre miesto a bytie. Autor píše, že impérium bolo jednou z najväčších vecí vo svetových dejinách. Formovalo životy miliárd ľudí. To najmenej, čo môžeme urobiť, je myslieť na to.

Nikto nepočúval

Imperiálna amnézia netrápi len Britániu (a najmä Angličanov). Postoj Ruska k svojej minulosti je podobne naštrbený. Najjasnejším znakom toho je nevedomosť a apatia k jej obetiam. Zjednodušene povedané, nikto nespochybňuje skutočnosť, že tu existovalo ruské impérium, ale opýtajte sa, čo kolonizovalo, a uvidíte množstvo prázdnych pohľadov.

Niektoré jeho súčasti zmizli. Ťažko vybojované ruské osady v Kalifornii a na Aljaške sa zdajú rovnako vzdialené ako britská vláda nad Calais alebo nad križiackymi hradmi.

V iných prípadoch boli obete takmer vyhladené. Genocída a deportácia asi milióna Čerkesov v roku 1864 sa udiala príliš skoro a príliš ďaleko na to, aby zaujala pozornosť masmédií, a tak z pamäte moderného sveta zmizli. Drsnými náprotivkami v britskej ríši by boli zlučovanie pozemkov, čistky na škótskej Vysočine alebo írsky hladomor. Británia sa za posledné z nich oneskorene ospravedlnila. Moderní Rusi však nevedia nič o krvou zaliatej koloniálnej vojne pri expanzii ich krajiny smerom na juh. V roku 2008, keď sa čerkeská diaspóra sťažovala, že sa na mieste masakier konajú zimné olympijské hry v Soči, nikto nepočúval.

Vietor zmien

Dokonca aj pozostalí majú problém, aby ich brali vážne. Rusifikácia (či už za cárskej, alebo sovietskej nadvlády) bola bezohľadná. „Hovorte ako človek,“ rozkázal mi sovietsky premýšľajúci poštový úradník v Talline v roku 1990, keď som sa pokúsil kúpiť nejaké známky a použil som pri tom estónčinu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie