Denník N

Ak chcete, aby dieťa nebolel chrbát, nesmie bolieť vás, hovorí odborník na detskú obezitu

Obezitológ Zlatko Marinov. Foto - archív Z. M.
Obezitológ Zlatko Marinov. Foto – archív Z. M.

Deti dnes sedia doma, necvičia a mnohé priberajú, skutočné následky však uvidíme až o 30 rokov, hovorí v rozhovore odborník na liečbu detskej obezity Zlatko Marinov. „Už dnes nemám v ambulancii prakticky žiadne dieťa, ktoré by nemalo blokádu bedrovej časti chrbtice,“ vraví.

V rozhovore hovorí o tom:

  • ako sa lockdown prejavuje na zdraví detí,
  • s akými extrémami sa dnes stretáva v ambulancii,
  • ako súvisí obezita so skorším nástupom puberty,
  • ako rodič zistí, že dieťa má problém s hmotnosťou,
  • že každé druhé dieťa bude potrebovať zdravotnú telesnú výchovu,
  • ako on sám bojuje s dôsledkami chronickej obezity.

Čítala som starší rozhovor, kde ste hovorili, že dve hodiny telesnej týždenne pre deti nestačia. Ako sa na to pozeráte dnes, keď väčšina detí nemá žiadnu telesnú? Majú počas lockdownu dosť pohybu?

Máme o tom dosť rozporuplné informácie. Ak sa spýtate samotných detí, hodnotia to tak, že počas prvého lockdownu, teda na jar minulého roku, sa hýbali viac ako inokedy. Subjektívne môžu naozaj mať pocit, že sa doma hýbu viac ako v škole.

Objektívnejšie údaje prináša HBSC štúdia, ktorá zohľadňuje aj habituálnu pohybovú aktivitu, kam patrí napríklad cesta do školy a zo školy, pohybovanie sa medzi triedami a počas prestávok. Teda to, čo nikto osobne neráta a pritom je to kľúčové pre energetickú homeostázu, ktorá na základe toho vypočítava, kedy máte začať a prestať jesť, kedy je už jedla priveľa.

Čo teda ukazujú objektívne výsledky?

Tie sú výrazne negatívne. Žiaľ, dostali sme sa do krízovej situácie, až to hraničí so sociálnym experimentom na deťoch.

Rok bez telesnej výchovy je hlbokým zásahom predovšetkým do vývojovej fázy detského pohybu. Na jednej strane totiž hovoríme o kvantitatívnom množstve pohybovej aktivity, ale pre deti je určujúce jej kvalitatívne množstvo. Aj keď to boli len tie dve hodiny telesnej výchovy týždenne, v skutočnosti sa počas nich naučili to, čo je pre životnú aktivitu úplne zásadné.

Čo tým myslíte?

Vytrvalosť, mrštnosť a obratnosť. Sú to špecifické prvky pohybu, ktoré rodičia nie sú schopní ako laici s deťmi zvládnuť. Deti k tomu musia viesť odborníci, učitelia telesnej výchovy alebo tréneri. Práve to sa však úplne minimalizovalo a kompenzačné aktivity nestačia. Obávam sa, že to poznamená celú generáciu detí. Práve preto, že sa to deje v kľúčovej vývojovej fáze, keď sa treba sústreďovať na pohybové zručnosti.

Ja sám to vidím vo svojej každodennej praxi. Nemám v ambulancii prakticky žiadne dieťa, ktoré by nemalo blokádu bedrovej časti chrbtice. Skúste povedať deťom, aby sa predklonili, a hneď to uvidíte.

Čo z toho vyplýva?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Rodičovstvo

Rozhovory

Rodina a vzťahy, Šport a pohyb, Zdravie

Teraz najčítanejšie