Jedna krajina, jeden systém: Hongkong a rok, počas ktorého sa opozícia vytratila
Hongkonská demokratická opozícia v teórii predstavuje pre mesto protipól pevninskej autoritárskej vlády a pro-pekinských politikov v meste. Za posledný rok sa však odohralo viacero udalostí, ktoré v tom opozícii výrazne bránia.
Autor je výskumný asistent Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS).
Už dlhší čas to vyzerá tak, že opozícia v Hongkongu stráca na sile. Zadržanie 53 prodemokratických kandidátov a aktivistov zo 6. januára potvrdilo dlhodobé obavy hongkonskej demokratickej opozície a mnohých pozorovateľov. Ide o čoraz väčšie uplatňovanie antidemokratických zákonov a pravidiel, ktorými sa zo špeciálneho autonómneho regiónu známky jeho autonómie pomaly vytrácajú. Nakoľko koncom februára bolo 47 zo zadržaných aktivistov a politikov obvinených z pokusu o „konšpiráciu s cieľom rozvrátenia štátnej moci“, je pravdepodobné, že budú aj exemplárne potrestaní, čo tieto obavy len zhorší.
Za týmto zadržaním a obvinením stojí hongkonský zákon o národnej bezpečnosti, ktorý bol uvedený do platnosti 30. júna 2020. Dôležité je spomenúť, že Slovensko ho spolu s ďalšími 26 krajinami na Rade OSN pre ľudské práva odsúdilo. Tento zákon je kľúčový pre rozšírenie možností stíhania hongkonskej opozície napríklad aj za aktivity, ktoré by sa dali opísať ako separatistické. Závažným problémom pri Hongkongu je však to, že takto môže byť interpretované aj samotné volanie po férovejšej demokracii, ktoré charakterizuje celú opozíciu. Tá v meste často predstavovala jedinú hranicu medzi „dvoma systémami“, ktoré mali charakterizovať koexistenciu Hongkongu a Číny.
Porušené sľuby a protesty
Už v piatom bode spoločného vyhlásenia Veľkej Británie a Číny k otázke Hongkongu z roku 1984 sa uvádza, že aj po tom, ako mesto v roku 1997 prejde pod kontrolu Číny, si jeho obyvatelia zachovajú základné slobody a práva. Či už ide o slobodu slova, médií, stretávania sa a protestu – všetky tieto a aj iné slobody a práva mali aspoň 50 rokov po odovzdaní mesta ostať nenarušené. Neprešlo však ešte ani 24 rokov a tieto slobody vyzerajú byť (nielen) v kontexte národnobezpečnostného zákona minulosťou a vplyv Číny v Hongkongu narastá.
Síce je tento zákon asi najjasnejším príkladom toho, ako sa Čína a jej naklonení politici v meste pokúšajú dostať Hongkong pod svoju absolútnu kontrolu, ani zďaleka nejde o prvý pokus.
