Dodávky Sputnika vo svete meškajú. Argentína nedostala milióny dávok

Na Štedrý deň pristálo na letisku v Buenos Aires lietadlo z Moskvy. Boli v ňom prvé dávky vakcíny Sputnik V. Prezident Alberto Fernández na letisko neprišiel, no na Twitteri poďakoval Vladimirovi Putinovi aj výrobcom vakcíny.

Argentína sa na konci minulého roka rozhodla, že na očkovanie proti covidu-19 využije Sputnik. Objednala si milióny dávok, no väčšinu z nich zatiaľ nedostala. V januári malo do krajiny prísť päť miliónov dávok, no Rusko napokon dodalo približne desatinu. Argentínska vláda sa preto už obrátila aj na čínskych výrobcov.

Štáty Latinskej Ameriky momentálne patria medzi hlavných klientov výrobcov Sputnika. Okrem Argentíny už vakcínu dostali aj Venezuela, Mexiko či Bolívia. Namiesto miliónov však zatiaľ ide iba o státisíce dávok.

Sputnik sa používa aj v Kazachstane, Bielorusku a Iráne. V Európe ju okrem Slovenska nakúpilo Maďarsko, San Maríno či Srbsko.

Argentína doplatila na Sputnik

Kirill Dmitrijev, ktorý vedie Ruský fond priamych investícií, koncom januára vysvetľoval omeškanie dodávok do Argentíny vyšším dopytom. Rátal s tým, že sa to vyrieši o dva – tri týždne a vo februári sa produkcia vakcín zrýchli.

„Vedeli sme, že dodávka sa môže oneskoriť. Očakávame, že vo februári príde viac vakcín. Sme optimisti,“ uviedlo vtedy argentínske ministerstvo zdravotníctva pre portál Infobae.

Očakávania boli vysoké. Vo februári malo z Ruska prísť mimoriadne veľa dávok – až 14,7 milióna. Spolu s januárom a prvou dodávkou z decembra by tak Argentína mala už 20 miliónov ruských vakcín, vďaka ktorým by mohla očkovať najrýchlejším tempom na kontinente.

Realita je iná. Na začiatku marca má vyše 44 miliónová krajina menej ako 2,5 milióna dávok Sputnika. 1,6 milióna prvých dávok a zvyšok sú druhé dávky vakcíny. Problémy s dodávkami trvali počas celého februára.

Ruský fond pritom uvádzal, že dodávky do Argentíny sú preň prioritou. Juhoamerický štát bol jedným z prvých, ktorý vakcíne vyjadril dôveru a začal ňou očkovať. Koncom januára, po tom, čo argentínske úrady schválili jej použitie aj pre ľudí nad 60 rokov, si ju nechal pichnúť aj prezident Fernández.

Sputnik mešká aj v ďalších štátoch

Argentína sa už s ruskou stranou dohodla, že vakcína sa bude vyrábať aj na jej území, no to bude dlhý proces a argentínski experti to vnímajú skôr ako prípravu na budúcnosť.

Rýchlejšie riešenie predstavuje čínska vakcína, ktorú už Argentína takisto nakúpila. Do Buenos Aires prišiel milión dávok od firmy Sinopharm. Očkujú ňou učiteľov a zamestnancov škôl.

Vláda očakáva aj dodávku vakcín od firmy AstraZeneca, ktorá by mala začať prichádzať v polovici marca. Od švédsko-britskej firmy si objednala 22 miliónov dávok. Ďalšie milióny prídu z medzinárodného programu Covax.

Sputnik už majú aj ďalšie latinskoamerické štáty. Zatiaľ však nejde o také množstvo dávok, vďaka ktorému by mohli výrazne zrýchliť tempo očkovania.

Bolívia koncom januára dostala 20-tisíc dávok Sputnika, ktoré prezident Luis Arce privítal na letisku. V Bolívii nimi zaočkovali zdravotníkov v prvej línii. Na Sputnik sa popri čínskej vakcíne a látke od AstraZenecy budú spoliehať aj v ďalších mesiacoch. Celkovo si z Ruska objednali 5,2 milióna dávok, ktoré by podľa dohody mali vo veľkom množstve prichádzať už v marci.

Prvú zásielku z Ruska už dostala aj Venezuela, najväčší spojenec Moskvy v regióne. Venezuela kontrakt na desať miliónov vakcín s Ruskom podpísala ešte koncom decembra, o mesiac a pol dostala 100-tisíc dávok.

Dodávka Sputnika meškala aj v Mexiku. Namiesto 400-tisíc dávok zatiaľ prišla iba polovica. Nákup ruskej vakcíny mexická vláda dohodla po tom, čo sa oneskorili vakcíny od Pfizeru.

Nemali na výber?

Objednávky Sputnika v Latinskej Amerike súvisia aj s tým, čo podľa expertov hrozilo menším členským štátom EÚ, ak by sa Únia nedohodla na spoločnom postupe. V celosvetovej konkurencii si dávky vakcín od západných firiem najskôr rezervovali tie najbohatšie štáty.

Kým USA, Izrael či EÚ už zaočkovali milióny ľudí, štáty s nižšími príjmami čakajú na to, kým sa vakcíny od západných firiem vo veľkom dostanú aj k nim. Preto sa čoraz viac krajín obracia na Čínu a Rusko.

Týka sa to aj Kolumbie. Spojenec USA, ktorý koncom minulého roka vyhostil ruských špiónov, už s výrobcami Sputnika dohodol dodávku niekoľko stoviek tisícov dávok. Prísť by mali v priebehu marca.

Ako povedal pre CNN analytik Danil Bochkov, výhodou pre latinskoamerické štáty je, že rokovanie so štátnymi firmami je často jednoduchšie ako s tými súkromnými. „Obzvlášť, ak majú aj politické ciele,“ vraví expert.

Pre americkú televíziu to potvrdil aj argentínsky poslanec Eduardo Valdés. „Spojili sme sa s Rusmi a prezident Fernández rokoval priamo s Putinom, čo proces urýchlilo.“ Na kontakty na najvyšších miestach sa odvolávali aj predstavitelia Mexika, ktorým pri rokovaní o Sputniku pomáhala argentínska vláda.

Pre Rusko je to obchodná príležitosť, no zároveň šanca zväčšiť si vplyv v regióne, na ktorom dlhodobo záleží Spojeným štátom. To platí aj o štátoch mimo Latinskej Ameriky, ktoré už Sputnik nakúpili.

Irán aj Slovensko

Úplne na začiatku bolo Bielorusko a už koncom decembra prvé dávky vakcíny dostalo Srbsko, ktoré okrem Sputnika používa aj vakcíny z Číny a od firmy Pfizer. Po Veľkej Británii očkuje najrýchlejšie v Európe, vakcínu už v Srbsku dostalo približne 14 percent ľudí.

V rámci EÚ ako prvé začalo Sputnik používať Maďarsko, no ani tam sa nevyhli problémom s dodávkami. Z dvoch miliónov vakcín zatiaľ prišlo necelých 150-tisíc dávok. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v pondelok oznámil, že na ceste sú kamióny, ktoré dovezú ďalších 280-tisíc očkovacích látok.

Vakcínu bude používať aj San Maríno, ktoré sa sťažovalo na problémy pri dodávkach z Talianska. S Rímom má dohodu o tom, že dostane časť vakcín, ktoré Taliansko získalo prostredníctvom spoločného európskeho postupu.

Sputnikom už očkuje aj Irán, kde vláda zakázala vakcíny zo západu. Irán plánuje ruskú vakcínu aj vyrábať. Očkuje sa ním aj v Kazachstane, Čiernej Hore, Alžírsku či Azerbajdžane.

Ruský fond avizuje, že v druhom štvrťroku by sa výroba vakcíny mala zrýchliť. Pomôcť by mali nové továrne doma, ale aj v zahraničí. Okrem Indie Sputnik produkujú aj fabriky v Brazílii a Južnej Kórei, odkiaľ sa dodáva do Spojených arabských emirátov.

Okrem problémov pri dodávkach však Rusko má problém aj doma. Nový prieskum Levadovho centra ukázal, že až 62 percent ľudí sa nechce dať zaočkovať ruskou vakcínou. Najskeptickejší boli respondenti vo veku 18 až 24 rokov.

Podľa prieskumu zároveň až 64 percent respondentov verí, že koronavírus vytvoril človek ako biologickú zbraň.