Chladnokrvnosť egoizmu

Autor je člen Progresívneho Slovenska

Cítim sa vždy znovu zaskočený cynizmom názvu strany Sloboda a Solidarita.

Od čias eurovalu, koketovania s Kočnerom pod lustrom, postoja k migračnej kríze, vystúpení jej predsedu v nemeckej televízii, Galkových chemtrailových úletov až po Vianoce bez internetu v Dubaji. Veľa je toho. Toto nie sú náhodné úlety. Toto je TO. Praktický elitársky „favoritizmus“ prejavujúci sa ako pestrofarebný skupinkový egocentrizmus, v ktorom niet miesta pre ľudskosť a solidaritu.

A zo všetkého najviac som zaskočený ľuďmi v mojej fyzickej blízkosti, ktorí všetok tento cynizmus dokážu podporiť svojimi racionálnymi vysvetleniami. A že sa tejto dehumanizovanej praktickej cynickej kalkulácii vedia s pokojným svedomím prispôsobiť, prizerať sa jej a podporovať ju.

Triedenie ľudí podľa toho, či niekto vytvára hodnotu pre štát alebo je len starý, chorý alebo pracuje v „neziskovej“, kultúrnej, osvetovej či inak verejne dotovanej oblasti, je prejavom hrubej sociálnej necitlivosti. A nesolidarity. V tomto momente je potrebné ešte viac pochopiť, že pocit spolupatričnosti budujeme vzájomnou podporou, spoluprácou a prístupom, ktorý nikoho nevylučuje ani neuprednostňuje.

Každé skupinové sebectvo sa v dejinách skončilo konkrétnou formou nenávistného ideologického, náboženského alebo triedneho boja. Práve preto sa liberálny pohľad na spoločnosť nemôže prestať motivovať sociálne zodpovedným vnímaním a férovým konaním voči všetkým. Už len na základe egoistickej kalkulácie, že zajtra sa karta obráti. A chorá a stará môže byť pani Z. Ja viem, ona si dovtedy našetrí.

V tomto marazme pandemickej krízy sa tento diletantský exkluzivizmus, ktorý v sebe skrýva „slabozelený“ trvalý pocit nadradenosti a arogancie, je preto mimoriadne nebezpečný. Legitimizuje neprijateľné spoločenské deformácie. Je to vlastne praktický rasizmus, ageizmus, pravicový populizmus, národný šovinizmus či podnikateľský a ekonomický elitarizmus. Toto všetko „pretláča“ ako zdanlivo rozumnú alternatívu pre Slovensko. Hej, často počujem, že to tak nemyslia. Len to tak robia a hovoria. A posúvajú našu spoločnosť stále bližšie k doteraz neuveriteľnému a doteraz nepredstaviteľnému. A do rúk tých, ktorí sa ju chystajú znovu ukradnúť alebo rovno zničiť.

K tomuto len toľko, že ani takto sa do nerobí, do… kelu. Netreba nám ani light verziu autoritarizmu a slabozeleného paternalizmu tzv. „slabého štátu“. Treba sa nám spájať a pracovať so zraniteľnými a pre nich. Sme nimi totiž všetci. Nevyrábajme vždy znovu „tých druhých“.  Sme to my. Buďme preto skutočne slobodní a skutočne solidárni.

Verejná debata sa napríklad v BBC či CNN počas toho istého víkendu ako u nás zaoberá pohľadmi na americkú snahu chrániť učiteľov v školách prednostným očkovaním. Podobne aj tam rôzne autority hľadajú cesty k tomu, aby deti mohli v čase epidémie chodiť do školy a učitelia sa majú preto prednostne očkovať. Z doteraz povedaného vyplynulo, že niet iného kritéria na férové poradie v očkovaní, ako hľadisko vekové, ktoré je z plošného pohľadu najobjektívnejším prístupom k realite. To vyplýva z dát, ktoré ponúka štruktúra obetí koronavírusu, ako aj štruktúra hospitalizovaných v najkritickejšom stave. Rýchle zaočkovania veľkej časti populácie počínajúc seniormi je najefektívnejšou ochranou pred šírením pandémie smerujúcou k jej zastaveniu. Skúsenosti z Izraela či Británie ponúkajú na to dostatočne veľké vzorky a to je oveľa viac, ako len anekdotické dôkazy či dojmy.

Z medicínskeho hľadiska je pri priorizácii očkovania hlavnou indikáciou poradia očkovania príslušnosť k istej vekovej skupine a objektívne diagnostikovaný zdravotný stav. V každej profesnej skupine je dosť „kritického“, čo treba chrániť ako kľúčovú štruktúru či profesnú skupinu. Lepšie celoplošné kritérium ako vek a diagnóza však neexistuje. Hľadanie výnimiek vedie vždy znovu k novým výnimkám. Strategický plán efektívneho očkovania a ochrana tých, ktorí prichádzajú do kontaktu s infikovanými, musia kráčať aj na Slovensku ruka v ruke. Tam treba sústrediť všetok odborný potenciál a iné zdroje. Eugenické experimenty, hlasné populistické uvažovanie pred zapnutým mikrofónom a diletantské pokusy na tých, ktorí sa nevedia brániť, prenechajme dejinám. Tie nad nimi už vyniesli definitívny verdikt.