Denník N

Ako vznikla prvá rómsko-slovenská učebnica: Na Slovensku po slovensky alebo koľko detí nerozumie svojim učiteľom?

Denník N vydal rómsko-slovenskú pracovnú učebnicu pre prvákov a príručku pre učiteľov. Prečo je taká učebnica potrebná? Koľko detí na Slovensku prepadáva už v prvom ročníku? Ako to súvisí s ich materinským jazykom? A kto vydanie takej učebnice zaplatil?  

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Toto je ukážka, ako to asi vyzerá, keď sa štvrtáčka Lenka predstavuje novej učiteľke vo svojom materinskom jazyku – v rómčine. Hovorí, ako sa volá, koľko má rokov, do ktorej triedy chodí a aké sú jej záľuby. Má rada kreslenie, výrobu slizu, ale jej najobľúbenejšou záľubou je tanec, chce byť baletkou.

Po rómsky sa dobrý deň povie lačho ďives, kniha je genďi, mama je daj. Rómčina nepozná stredný rod, veľmi zriedka používa ypsilon, nepoužíva dĺžne, naopak, mäkčene sú aj tam, kde ich slovenská gramatika nemá, a abeceda má až 34 písmen. Má množstvo dialektov, niektoré slová sa líšia od dediny k dedine. Má aj svoju kodifikovanú podobu, no tú takmer nikto nepoužíva. Rómčina je skrátka úplne odlišný jazyk s odlišnou gramatikou a je materinským jazykom tisícok detí.

Lenka má šťastie, že vie aj po slovensky.

Slovenský vzdelávací systém však za materinský jazyk považuje len slovenčinu.

Lenka má to šťastie, že vie dobre aj po slovensky. Mnohí jej rovesníci však nastupujú do školy s tým, že slovenčinu počujú po prvýkrát z úst učiteľky.

Ak sa narodili do segregovanej osady, prežijú v nej veľkú časť detstva a najďalej sa dostanú do najbližšieho obchodu v dedine alebo do okresného mesta. Doma aj v osade hovoria všetci po rómsky, na juhu aj po maďarsky. So svojimi po slovensky hovoriacimi rovesníkmi z majority sa nestretávajú na ihrisku ani v škole, pretože chodia do čisto rómskej školy, ktorá je často priamo v osade. Slovenské zákony takúto segregáciu neumožňujú, no realitou sú čisto rómske školy.

Mnohé z nich nenavštevujú ani škôlku, a tak keď prídu na vstupné testy do prvého ročníka, nerozumejú pokynom a úlohám. V úplne cudzom prostredí na ne hovorí cudzia teta v cudzom jazyku. Ak neskončia rovno v špeciálnej škole, prídu do prvého ročníka, kde svojej učiteľke opäť nerozumejú.

„Všetko vysvetľovanie sa deje v jazyku, ktorému nerozumie, musí sa ho čo najskôr a čo najrýchlejšie naučiť. Musí ho pochopiť rýchlo, nie je predsa v jazykovej škole, kde sa venuje len jazyku, a zároveň ho musí využívať pri učení veľkého množstva iných vecí. Štartovacia čiara týchto detí je veľmi posunutá,“ hovorí Júlia Choleva, ktorá sa zaoberá vzdelávaním bilingválnych detí a je jednou z autoriek obsahu prvej rómsko-slovenskej pracovnej učebnice pre prvákov, ktorú vydal Denník N.

A to je jeden z dôvodov, prečo každý rok na Slovensku prepadne okolo desaťtisíc detí, z toho tritisíc prvákov. Najhoršie je na tom okres Spišská Nová Ves – predvlani to bolo každé piate dieťa, v predchádzajúcich rokoch dokonca každé tretie. Súvis medzi neúspechom žiakov v škole a ich pôvodom je evidentný – najhoršie sú na tom okresy, kde Rómovia žijú v segregovaných osadách a getách, ako sú Trebišov, Michalovce, Gelnica, Luník IX.

Nie je to nízka inteligencia ani lenivosť, je to jazyk

Dôsledkom neúspechu, ktorý deti zažijú hneď v prvom ročníku, sú pochybnosti o sebe samom, demotivácia a lavína ďalších neúspechov: „Keď dieťa nerozumie, považuje samo seba za hlúpe, pochybuje predovšetkým o sebe, o svojej hodnote,“ hovorí Júlia Choleva. Prvé zlyhania sa s deťmi ťahajú celý ich život – ak prepadnú v prvom ročníku, často prepadnú opäť, nedokončia základnú školu, pretože na Slovensku je povinná školská dochádzka do dovŕšenia 16 rokov dieťaťa. Tým pádom nezískajú možnosť ísť na strednú školu či učilište a neskôr si nájsť lepšiu prácu. Sú odpísané.

Je množstvo učiteľov, ktorí si ani po rokoch praxe jazykový problém neuvedomujú a zlé výsledky detí pripisujú ich nedostatočnej inteligencii a lenivosti. Učiteľka, ktorá viac ako štyridsať rokov učila deti v Žehre, hovorí: „Máme 23 prvákov v triede a jeden je hlúpejší ako druhý. Čo sa dá robiť? Jednu aktovku nemáte v škole. Domáca príprava? Nula bodov.“ Je jednou z tých, ktorí sú presvedčení, že vzdelanie je najmä zodpovednosťou rodičov, že deti sú jednoducho hlúpe a škola s tým už nič nespraví.

Sú tu však aj učitelia, ktorí o probléme vedia, no sami neovládajú rómčinu, nemajú vhodné pomôcky, učebnice, nemajú dostatok asistentov, na pedagogických fakultách sa nenaučili, ako s bilingválnymi deťmi pracovať. Sú hodení do vody a po čase rovnako frustrovaní ako ich žiaci – nezažívajú úspech a necítia podporu.

„Keď akúkoľvek otázku, ktorá vyžaduje nejaké rozmýšľanie, položím takémuto žiakovi, trvá mu dvakrát dlhšie na ňu odpovedať, lebo on si ju musí v hlávke preložiť,“ hovorí Monika Podolinská, ktorá takmer tridsať rokov učí deti z osady Rúbanka v Muránskej Dlhej Lúke. Zdôrazňuje, že od svojich žiakov vyžaduje, aby sa po slovensky učili: „Vedia po slovensky natoľko, že keď si prečítajú vetu, budú rozumieť každému jednému slovu. Naopak, keď uvidia obrázok, budú ho vedieť pomenovať po slovensky alebo po rómsky. Asociácie však majú veľmi slabo vyvinuté.“ Sama vie množstvo rómskych slov, do osady chodí často – aj teraz počas pandémie – a pozná rodinné zázemie každého žiaka.

Eleonóra Mátéová zo Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Plešivci by privítala bilingválne vzdelávacie pomôcky, „lebo v škole máme čoraz viac rómskych detí, ktoré vedia len rómsky, ale učiteľky rómčinu neovládajú. Je s takými deťmi trápenie, hlavne v prvom ročníku, pretože človek nevie, či učivu nerozumejú alebo učiteľke.“

Lucia Demočková učí v základnej škole v anglickom Bradforde. V meste žije veľká pakistanská komunita a aj niekoľko rómskych rodín zo Slovenska a v škole je teda pestrý etnický mix nielen medzi žiakmi, ale aj medzi učiteľkami a asistentkami – ich predkovia sú z Vietnamu, Litvy, zo Slovenska, z Pakistanu… „Dieťa ide z ročníka do ročníka a každý učiteľ sa ho snaží potlačiť tak, aby sa uzavrela priepasť medzi tým, kde by mal byť a kde reálne je,“ hovorí Lucia a zdôrazňuje, že v Anglicku deti nikdy neprepadávajú. „Prepadávanie má strašne veľa nevýhod. Okrem toho, že sa cítiš, že si zlyhal, tak strácaš priateľov, máš pocit, že nikam nepatríš, uvedomuješ si, že nie si až taký múdry ako ostatní.“ V škole, kde učí Lucia Demočková, je systém nastavený tak, aby zo vzdelávacieho cyklu nikto nevypadol skôr, ako dokončí strednú školu.

O téme vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa začalo viac hovoriť po tom, ako učiteľky z Dobšinej Eleonóra Liptáková a Erika Polgáriová prehovorili o svojich skúsenostiach s deťmi, ktoré sa stali rodičmi vo svojich dvanástich trinástich rokoch. Samy priznali, že vtedy nerozumeli dôvodom, prečo sa deti takto správajú: „Mysleli sme si, že to je lenivosť a neochota tých ľudí, vypočítavosť. Teraz už vieme, že len nevedia, ako to majú urobiť lepšie. Iba opakujú správanie, ktoré zažili od svojich rodičov.“ V osade tieto učiteľky zostali aj po tom, ako odtiaľ odišli terénni pracovníci a zaniklo komunitné centrum, založili združenie Domček začali chodiť viac do rodín a učiť rómske mamy, ako sa majú starať o svoje deti.

Mnohým učiteľom otvorila oči aj kniha Juraja Čokynu A okraje máš kde?. Mladý učiteľ, ktorý prostredníctvom Teach for Slovakia učil dva roky deti na druhom stupni v osade, do hĺbky skúma príčiny zlyhaní detí a rodičov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Príčinou nie je len jazyk, ale aj generačná chudoba, stres, ktorý je s ňou spojený, zlá strava, málo podnetov v ranom detstve, nevyhovujúce podmienky na bývanie, demotivácia. Kniha sa prekvapivo stala jednou z najpredávanejší kníh z edície Denníka N a poslali sme ju zdarma do stoviek škôl. Jej úspech, záujem verejnosti o túto tému a to, že sa vďaka nej množstvo učiteľov začalo na problematiku vzdelávania rómskych detí pozerať inak, boli popudom vydať rómsko-slovenskú pracovnú učebnicu pre najmenšie deti.

Ako sa už deti učia z novej učebnice v Muránskej Dlhej Lúke.

Ako vzniká pracovná učebnica

Na začiatku bol nápad ilustrátorky Lucie Žatkuliakovej vydať jednoduchý rómsko-slovenský ilustrovaný slovník. Posledný šlabikár, ktorý sa nám podarilo vypátrať, bol vydaný pred tridsiatimi rokmi. Našli sme spevník rómskych piesní, učebnicu rómskej gramatiky a Metodickú príručku k sade rómsko-slovenských pracovných textov Perasuňi abeceda, no žiadne z týchto materiálov nevyšli vo väčších množstvách a nie sú pre učiteľov bežne dostupné.

Vytvorili sme teda tím odborníčok, ktoré sa venujú bilingválnemu vzdelávaniu a vzdelávaniu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, a v procese príprav z pôvodnej myšlienky jednoduchého slovníka začala postupne vznikať pracovná učebnica. Obsah vytvorili Júlia Choleva z oddelenia sociálnej lingvistiky v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV, Zuzana Laurincová, ktorá v programe Teach for Slovakia učila deti v Chminianskych Jakubovanoch a má skúsenosti s učením detí v rozvojových krajinách, a ilustrátorka Lucia Žatkuliaková. Texty preložil prekladateľ a básnik Roman Goroľ, ktorý pracoval ako asistent učiteľa a v súčasnosti je redaktorom národnostného vysielania RTVS Košice. Korektor a prekladateľ rómskych textov Roman Eštočák je lektorom v združení EduRoma a cenné rady nám poskytla aj učiteľka Monika Podolinská, ktorá takmer 30 rokov učí deti v Muránskej Dlhej Lúke.

Pracovná rómsko-slovenská učebnica s názvom Deň Alice a Doda (Le Alicaskero the le Dodoskero ďives) má 36 plnofarebných bohato ilustrovaných strán vo formáte A4.

Obsah aj vizuálne stvárnenie učebnice rešpektuje prostredie, v ktorom väčšina detí z marginalizovaných komunít vyrastá a ktoré dobre pozná. Medzi témy sme nezaradili tie, ktoré nájdeme v bežných šlabikároch, ale vieme, že pre mnohé z detí sú nedostupné – napríklad dovolenka pri mori. Sprievodcami sú dvaja súrodenci, Alica a Dodo, ktorí bývajú v malom domčeku, majú veľkú rodinu, chodia do školy, po škole na ihrisko, niekedy do mesta, doma pomáhajú pri varení a často chodia von. Na každej strane sa venujeme inej téme, no témy kopírujú bežný deň detí a aj bežné šlabikáre – Dobré ráno, Dobrý deň, Moje telo, Moja rodina, Ako sa cítiš?, V meste, V obchode…

Takmer každá téma umožňuje precvičiť niektoré gramatické kategórie – napríklad prostredníctvom témy Kde ľudia bývajú si môžu deti precvičiť radové číslovky, V obchode jednotky miery či druhy potravín, V meste príslovky miesta a predložky, Ako sa cítiš? prídavné mená a tak ďalej. Všetky možnosti precvičovania sú zhrnuté v prehľadnej tabuľke v príručke pre učiteľov.

Keďže sa nám podarilo získať vďaka crowdfundingovej kampani viac peňazí, rozhodli sme sa k učebnici pridať bilingválne pexeso a pripraviť aj materiály pre učiteľov – pripravili sme sadu bilingválnych kariet s obrázkami (obsahujú podstatné mená, predložky a slovesá), s ktorými sa dá hrať množstvo vzdelávacích hier. Tipy na hry s kartami, možnosti na využívanie učebnice a nápady, ako pracovať pri učení s bilingválnymi deťmi, učitelia nájdu v príručke k učebnici. Učitelia tak dostanú v balíku kompletnú sadu materiálov.

Tisícky učebníc putujú do škôl 

Ďalšou veľkou výzvou sa ukázalo hľadanie a kontaktovanie tých správnych škôl a učiteľov. Pravdaže, žiaden zoznam škôl, do ktorých chodia takéto deti, neexistuje a ani existovať nemôže, preto sme oslovili viacero inštitúcií, ktoré sa zaoberajú vzdelávaním alebo pracujú v marginalizovaných komunitách, a tie nám poskytli svoje kontakty (Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania Ministerstvo školstva SR, EduRoma, VÚDPaP, Človek v ohrození, Teach for Slovakia, o. z. Cesta von, Úrad splnomocnenca pre rómske komunity, Pontis a ďalšie).

Porovnaním týchto kontaktov a aktuálneho Atlasu rómskych komunít sme vytvorili adresár zhruba 700 inštitúcií, ktoré by mohli mať o takúto vzdelávaciu pomôcku záujem a ktorým sme poslali informácie a objednávací formulár.

Cez formulár a cez sociálne siete sa nám prihlásilo spolu viac ako 330 základných a materských škôl, komunitných centier, občianskych združení aj Centier pedagogicko-psychologického poradenstva. Tým sme posielali spolu viac ako 9 700 učebníc a 1 270 učiteľských balíčkov. 

Celkovo sme vytlačili 12 000 kusov učebníc a 1 600 balíkov obsahujúcich učebnicu, karty, pexeso aj príručku. Keďže aj po uzatvorení prihlasovania sa nám stále ozývajú ďalšie školy, budeme schopní poslať učebnice aj im v priebehu roka. O kúpu materiálov prejavili záujem aj jednotlivci (napríklad rodičia osvojených detí), preto sa učebnica dá zakúpiť v obchode Denníka N.

Celý projekt sme mohli uskutočniť vďaka veľmi úspešnej crowdfundingovej kampani na portáli Denníka N, ktorú sme spustili v apríli 2020, a potrebnú sumu sme získali už v priebehu niekoľkých hodín, za pár dní suma prekročila vyše 740 percent, preto sme sa rozhodli projekt rozšíriť, vydať viac materiálov a osloviť viac škôl.

Veľká vďaka patrí 570 súkromným darcom a Nadácii SPP, ktorá projekt podporila grantom.

Zoznam darcov, ktorí pomohli pri vzniku prvej slovensko-rómskej pracovnej učebnice by projektnsk on Scribd

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie