Denník N

Mapa týždňa: Krym – odjakživa ruský?

Autor je veľvyslancom SR vo Veľkej Británii,
bývalý štátny tajomník ministerstva obrany.
Text vznikol ako súčasť seriálu Mapa týždňa,
ktorý autor uverejňuje na svojom facebookovom profile.
Článok vyjadruje osobný názor autora.

Keď sa nabudúce stretnete s týmto „argumentom“, ukážte túto mapu týždňa!

Aj v súvislosti so siedmim výročím ilegálnej anexie Krymu sa v ostatných dňoch opäť vyrojili obhajcovia ruskej okupácie tohto ukrajinského územia. Azda najčastejším argumentom, ktorý používajú, je, že veď Krym bol odjakživa „ruský“ či „vždy patril Rusku“. Toto tvrdenie môže vzniknúť pre neznalosť histórie a/alebo ako dôsledok klamstiev. V oboch prípadoch je dobré pripomenúť si fakty.

Po prvé, odvolávať sa na historický status jednotlivých území má z pohľadu reality medzinárodného práva nulovú relevanciu. Nejaké územie mohlo hoci aj niekoľko storočí patriť niekomu, ale ak v súčasnosti patrí podľa medzinárodne uznaných hraníc k teritóriu iného štátu, tak historický precedens je zaujímavý maximálne pre historikov.

Dobrým príkladom je oblasť súčasného Kaliningradu, ktorý od založenia mesta v roku 1255 ako Königsberg patril prevažne k nemeckým štátnym útvarom (s významnou poľskou etapou), najmä Prusku, a po nemeckom zjednotení v roku 1871 Nemecku.

Ak by Rusko či Nemecko používalo podobnú logiku ako v prípade Krymu, tak Kaliningrad/Königsberg bol „odjakživa nemecký“ – minimálne teda 700 rokov a len o niečo viac ako polstoročie (od roku 1945) patrí Sovietskemu zväzu a následne Rusku. Takáto argumentácia však, ako som už hovoril, má nulovú relevanciu z pohľadu medzinárodného práva – je úplne jedno, či ide o Krym, Kaliningrad alebo o ruský Ďaleký východ.

Medzinárodné spoločenstvo vrátane Slovenska uznáva súčasné hranice a ani by nám nenapadlo argumentovať, že Kaliningrad bol odjakživa nemecký, a to napriek 700-ročnej nemeckej histórii mesta. To isté platí aj pre Krym. Teraz je ukrajinský a je úplne jedno, „komu patril“ v minulosti.

Po druhé, aj keby sme sa čisto z historickej zvedavosti pohrali s argumentáciou fanúšikov ruskej okupácie, dostali by sme sa k zaujímavým dátam. Tvrdenie o „odjakživa ruskom Kryme“ stojí totiž na slabších ako hlinených nohách.

Neviem, čo myslia pod pojmom „odjakživa“ či „vždy“, ale minimálne to evokuje, že počas histórie patril polostrov najdlhšie práve Rusku. Nechajme teraz bokom antickú históriu a raný stredovek, predpokladám, že antickí Gréci či neskôr Góti a ďalší sa už k vlastníctvu Krymu hlásiť nebudú.

Faktom však je, že v roku 1475 sa Krym, presnejšie Krymský chanát, stal súčasťou Tureckej ríše. Pod nadvládou Turkov Krym zostal až do roku 1774 a následne v roku 1783 bol anektovaný Ruskom. Celková dĺžka tureckej nadvlády bola teda krásnych 299 rokov.

Ruská nadvláda trvala od roku 1783 do roku 1954 (odvtedy bol súčasťou Ukrajinskej SSR) a následne po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa už uplatnila suverenita nezávislej Ukrajiny. „Odjakživa ruský“ teda znamená 171 rokov, čo je približne polovica dĺžky tureckej nadvlády. Azda  to už stačí na vysvetlenie, prečo treba tvrdenia propagandy overovať…

Navyše keď sa pozrieme na etnickú mapu Krymu, ani v tom prípade nesedí tvrdenie o „večnej ruskej pravde“. Ešte aj v roku 1898 – čiže viac ako 100 rokov po ruskom obsadení polostrova a následnej ruskej etnickej invázii – tvorili najväčšiu etnickú skupinu Krymu Tatári. Jednoducho ich bolo viac ako Rusov. A to sú údaje zo sčítaní obyvateľstva cárskeho Ruska. Ruské etnikum sa stalo definitívne dominantným až po násilnej deportácii a genocíde Krymských Tatárov – a Grékov, Bulharov, Arménov – Stalinom v roku 1944. Ruská etnická dominancia na Kryme je teda ešte oveľa kratšia ako politická dominancia – trvá len približne storočie. Takže toľko k mýtom. Fakty opäť nepustia. Hoci opäť zdôrazňujem, že z pohľadu medzinárodného práva sú tieto argumenty irelevantné a navyše aj nesprávne.

Mapa ukazuje hranice v severnej časti Čierneho mora v roku 1774. Zelenou farbou sú označené územia, ktoré v tom čase patrili Turecku alebo boli pod tureckou kontrolou. Ako vidíte, aj Krym.

Komentáre

Teraz najčítanejšie