Paradoxy Sputnika V: Rusi sa ním očkovať nechcú, sú opatrnejší ako Matovič či Zeman

Ruská vakcína Sputnik V bola zaregistrovaná už v 39 krajinách sveta. V samotnom Rusku sú pritom zaočkované len necelé tri percentá obyvateľov.

Dôvod? Nedôvera ľudí, nedostatočné kapacity výroby a tradičné logistické problémy: vo veľkých mestách všetko funguje ukážkovo, v sibírskej dedine často netušia, že sa vôbec očkuje.

Štyri milióny zo 140

V Rusku žije vyše 140 miliónov obyvateľov. Aj napriek rozsiahlej kampani, množstvu oslavných článkov aj vystúpení najvyšších politikov na tému „Sputnik V – zachráni Rusko aj celý svet“ sa podľa ruskej spotrebiteľskej inšpekcie Rospotrebnadzor zatiaľ nechali zaočkovať iba približne štyri milióny ľudí. Teda menej ako tri percentá obyvateľov.

Zdá sa, že Rusi výhodu, ktorú im poskytla blesková registrácia vlastnej vakcíny, nevyužili a úplne stratili náskok pred opatrnejšími krajinami, ktoré trvali na dôslednom dodržaní registračných postupov.

Rusko tak predbehol nielen Izrael so 70 percentami zaočkovaných, ale aj Veľká Británia, kde vakcínu dostalo už 20 percent obyvateľov.

Je v Rusku na vine pomalá výroba, nedôvera ľudí alebo Kremeľ, ktorý Sputnik V zaradil medzi základnú výzbroj pri svojich expanzívnych výpravách do zahraničia?

Splnené na viac ako 100 percent

18. januára vrchný veliteľ ozbrojených síl a prezident Ruska Vladimir Putin prikázal, aby sa začalo s masívnym očkovaním po celej krajine. V Moskve a ďalších veľkých mestách sa ale očkovanie spustilo už pred 31. decembrom 2020.

Putin tak len povzbudil nie príliš veľké celonárodné nadšenie, ktoré vakcináciu „najlepším a najúčinnejším preparátom na svete“, ako Sputnik V ruskí politici často nazývajú, sprevádzalo.

Podľa oficiálnych správ sa teda zdá, že je všetko v najlepšom poriadku. Rusko vyrába, rozváža aj vyváža. Premiér Michail Mišustin vyhlásil, že ruskí výrobcovia vakcíny „nielen splnili všetky sľúbené záväzky a objemy, ale plánované množstvo vyrobenej vakcíny dokonca prekročili“.

Vakcíny zrazu dochádzajú

Lenže už aj Kremľu lojálne médiá poukazujú na to, že zatiaľ čo Moskva ponúka pomoc celému svetu a vakcínu chce vyvážať všetkým, čo sa odmenia predovšetkým lojalitou, vďačnosťou a napríklad aj odporom k protiruským sankciám, doma to so skutočným plnením plánu až také veselé nie je.

Denník Nezavisimaja gazeta tvrdí, že v niektorých oblastiach Ruska bolo očkovanie úplne zastavené, pretože vakcína skrátka došla.

To potvrdil aj riaditeľ odboru zdravotníctva Chanty-Mansijskej autonómnej oblasti Alexej Dobrovoľskij. Pre vládnu agentúru TASS povedal, že v jeho oblasti sa teraz neočkuje. Sputnik V koncom januára došiel. O pár dní síce prišla ďalšia dodávka, no v nej bolo len 20-tisíc dávok.

Ďalšia vládna agentúra Interfax zase priniesla informáciu, že zásoby vakcíny už vyčerpala väčšina oblastí Uralského federálneho okruhu.

Nejde však o žiadne zapadnuté dedinky: Sputnik V došiel napríklad v poliklinikách vo viac než miliónovom Čeľabinsku. Záujemcov o očkovanie tam teraz zapisujú do zoznamov čakateľov. Podobná situácia je aj vo Sverdlovskej oblasti.

Putin na dávku stále čaká

V Kremli to vysvetlili „geografickými zvláštnosťami Ruska“. Hovorca Dmitrij Peskov tým zrejme myslel značnú rozlohu najväčšieho štátu sveta a stav ruských ciest či neprístupnosť niektorých odľahlých oblastí, predovšetkým v zimných mesiacoch.

Lenže vakcína chýba aj tam, kam sa dá dopraviť aj po nedokonalých ruských cestách, poprípade kde môže pristáť lietadlo.

Napriek tomu Peskov pripustil i to, že Sputnik V sa ešte nevyrába na plné obrátky: „Je to obrovská úloha a, samozrejme, nemožno vylúčiť, že niekde, ako rastie dopyt, môžu vznikať dočasné ťažkosti.“

Zapríčinil nedostatok vakcíny tiež fakt, že nebol údajne najlepším preparátom na svete očkovaný prezident Vladimir Putin? To Peskov nespresnil.

Naša nová ropa

Ruské médiá poukazujú na zaujímavý fakt: hoci rozľahlé Rusko má samo s distribúciou problémy, snaží sa Sputnik V dodávať tiež ďaleko za svoje hranice.

Napríklad do Hondurasu. Ten je 36. krajinou, kde ruskú vakcínu zaregistrovali.

Komsomoľskaja pravda s odvolaním sa na zdroje z ruského zdravotníctva píše, že svoju úlohu zohrávajú aj peniaze: „Je to naša nová ropa,“ cituje nemenovaného experta.

Vyvážať Sputnik V do zahraničia po miliónoch je v tomto ohľade výhodnejšie, než zadarmo očkovať vlastné obyvateľstvo.

Navyše sa ukazuje, že zistiť, koľko vakcín sa presne vyrobilo, koľko dodali do ruských očkovacích centier a polikliník a koľko vyviezli za hranice, je pomerne ťažké. Ruskí novinári sa o to pokúsili.

Narazili na stenu. Údaje ústredných federálnych úradov sa zásadne líšia od tých, ktoré majú ruské regióny. Niekde je chyba.

Plán je 30 miliónov mesačne

Posledný oficiálny údaj o tom, koľko Rusi vlastne produkujú vakcíny Sputnik V, je z polovice februára – dovtedy bolo vyrobených 8,62 miliónov dávok. Je to mnohonásobne menej, než bolo vyrobených známych zahraničných preparátov.

Rusko pritom avizovalo, že už v marci plánuje vyrábať 30 miliónov dávok vakcíny Sputnik V mesačne.

Nezávislý ruský analytik Alexander Dragan upozorňuje, že Ruský fond priamych investícií (RFPI), ktorý má výrobu, distribúciu a export vakcíny na starosti, ešte v decembri informoval verejnosť o „stovkách tisícok naočkovaných ruských občanov“. A že podľa štatistík RFPI pribúdalo týždenne niekoľko stoviek tisíc ďalších šťastlivcov.

Lenže v tej istej chvíli sa do regiónov rozvážali skôr stovky, v lepšom prípade tisíce dávok, a nie státisíce. V mnohých oblastiach sa vakcinácia vôbec nezačala.

A ešte niečo tu nehrá. Podľa RFPI sa vo väčšine ruských oblastí začalo masívne očkovať už 5. decembra. Napriek tomu oficiálny údaj z konca decembra hovorí o 156 279 očkovaných ľuďoch.

Očkovalo sa navyše iba v 67 oblastiach, kde žije asi 86 % obyvateľov Ruska. Za prvý mesiac celonárodnej očkovacej kampane tak dostalo prvú dávku 0,12 % obyvateľov týchto vybraných oblastí. Usilovné očkovanie teda prinieslo dosť podpriemerné výsledky.

Vo februári začali očkovať ruskou vakcínou Sputnik V napríklad v Iráne. Okrem tejto krajiny si od Rusov vakcínu objednali – a niektoré ju už aj dostali – v Alžírsku, Argentíne, Bielorusku, Bolívii, Brazílii, Číne, Egypte, Maďarsku, Indii, Kazachstane, Mexiku, Nepále a ďalších krajinách.

Najväčší počet – 100 miliónov dávok – predalo Rusko Indii. Tam sa má ruská vakcína začať tiež vyrábať, aspoň tak znie plán. Rovnako aj v Srbsku.

K 2. marcu bol Sputnik V zaregistrovaný v 39 krajinách sveta. V Európe k ruskej vakcíne už stihlo vyjadriť dôveru okrem Srbska aj Maďarsko a Slovensko.

Ľudia Sputnik veľmi nechcú

Keď ide o samotné Rusko, tam sa za posledné tri mesiace situácia príliš nezlepšila. Podľa ruských expertov sa teraz krajina borí s dvomi hlavnými problémami: logistikou a nedôverou občanov.

Vakcína sa do mnohých oblastí dostáva s oneskorením a v niektorých oblastiach dodané dávky ani nestačia spotrebovať. Podľa Dragana môže byť jednou z príčin tiež to, že na viacerých miestach nemajú Sputnik V ako uchovávať. Niekde totiž nie sú ani tie najobyčajnejšie chladničky.

Okrem toho, ako píše Nezavisimaja gazeta, regionálni úradníci často prispôsobujú realitu tomu, čo od nich „tí hore“ chcú počuť. Teda aj počet zaočkovaných.

Zamestnanec zdravotníckeho odboru v istej ruskej oblasti denníku prezradil, že v poslednom čase zaočkovaných ľudí v regiónoch skôr ubúda. „Ľudia vakcínu veľmi nechcú,“ citujú ho noviny.

Buď si myslia, že to nie je nevyhnutné, alebo sa im vakcína nezdá dostatočne preverená, alebo neveria politikom, ktorí ju propagujú.

Reklamu mali robiť vedci

Vyplýva z toho, že náhlenie okolo Sputnika V a snaha byť prvý na svete sa nevyplatili tak, ako v Kremli očakávali.

Tretina občanov: to je vzhľadom na kampaň, ktorá pracovala aj s vlastenectvom, dosť málo. A keď Gamalejov inštitút, kde Sputnik vyvinuli, nakoniec vo februári predsa len zverejnil údaje, ktoré by dôveru vo vakcínu mohli posilniť, bolo už neskoro. Sputnik sa pritom dočkal článku aj v renomovanom vedeckom časopise Lancet.

Podľa známeho ruského sociológa Alexeja Levinsona bolo hlavnou chybou to, že vakcínu od počiatku propagovali doma aj vo svete hlavne politici. A nie lekári, imunológovia či vedci, ktorí vakcínu stvorili.

Zo Sputnika V sa tak stala politická zbraň na boj s ideologickým nepriateľom namiesto toho, aby bola štítom proti chorobe. „Politické vedenie krajiny chcelo rýchlo vydobyť nejaký kapitál. Staralo sa, aby o nás bolo počuť vo svete. Nie o to, aby sme si čo najskôr zaistili bezpečie,“ hovorí Levinson.

Dvadsať dobrovoľníkov nestačí

Nedôveru Rusov podľa expertov zvyšuje aj neslávna povesť ruského farmaceutického priemyslu. V lekárňach sa prakticky vždy tešia väčšej dôvere preparáty zo západnej Európy než domáca produkcia.

Napriek všetkým pôrodným ťažkostiam však ruskí vedci Sputniku V predpovedajú nádejnú budúcnosť. Ani v opozičných ruských médiách, ani v zahraničných a voči Moskve kritických médiách sa totiž neobjavujú alarmujúce správy o škodlivosti vakcíny.

Ako zásadná chyba sa teda ukazuje, že namiesto klinických testov sa vakcína skúšala priamo „za pochodu“.

Expert pre vývoj liekov Iľja Jasnyj už v minulosti poukázal na to, že pár desiatok dobrovoľníkov, na ktorých bola vakcína Sputnik V pred registráciou testovaná, je menej ako „nič“.

Rusko pracovalo so skupinou 76 dobrovoľníkov, čo je už sám osebe počet pre klinické testy vakcíny výrazne nedostatočný, zdôraznil Jasnyj.

Skutočnosť však bola ešte horšia: „Obe dávky počas klinického testovania dostalo len dvadsať mladých, zdravých ľudí.“ Zdraví muži, ktorých priemerný vek bol 31,4 roka, spresnil expert.

Až neskôr, „za pochodu“, sa podľa Jasného začali zhromažďovať relevantné dáta o účinkoch očkovania starších či chorých osôb. „Až vtedy som začal viac veriť tomu, že tá vakcína môže byť účinná,“ pripustil.

Neštandardný proces klinického testovania a nedostatok relevantných dát môžu byť podľa ruských odborníkov dôvodom, prečo Rusko stále nepodalo oficiálnu žiadosť o registráciu Sputnika V v Európskej liekovej agentúre (EMA).