Denník N

Odkiaľ pokiaľ na „frontovej línii“? 

Andrej Babiš. Foto - TASR/AP
Andrej Babiš. Foto – TASR/AP

Mimoriadne situácie strhávajú masky. Myslím tým napríklad situácie živelných katastrof, vojen, revolúcií, pandémií infekčných chorôb a podobne. Naše skutočné „ja“ sa odhaľuje až na dreň. Zbabelec by najradšej zaliezol do myšacej diery, hrdina nastaví vlastné telo a tak ďalej. Jasné, svoje hrá aj pozícia a rola toho-ktorého konkrétneho človeka. Doktor Mengele tiež skladal Hippokratovu prísahu a Radovan Karadžić písal básne a navyše bol, tuším, aj psychiater.

Prežívame momentálne krízu pandémie covidu-19. V prvej línii sú zdravotníci a politici. Dobrí aj zlí, charakterní aj bezcharakterní, statoční aj zbabelí. Prečo by nemali byť takí aj takí? Pozície a roly však predurčujú, aby lekári liečili, politici rozhodovali a slúžili. Pánboh nás ochraňuj pred zlým doktorom. A tobôž nás ochraňuj pred zlým politikom. Taký nás môže posielať do špitálov a na cintoríny rovno celé zástupy. Teda nieže môže – posiela!

A potom sú tu takzvaní obyčajní ľudia. Uf, ako ja nemám rád ten sprofanovaný pojem, ale dobre: tiež sú takí aj onakí. Je to prirodzené a normálne. Prirodzené je aj to, že sú medzi nimi aj ľudia s osobnostnými poruchami. Myslím medzi politikmi, zdravotníkmi a ostatnými. Jednoducho sú a aj oni sú obyčajní. Majme však na pamäti, že existujú osobnostné poruchy, kde môže ísť o veľa – aj o život. Jeden taký je momentálne napríklad premiérom v Česku.

V krízových situáciách platia dve zásady (ďakujem psychiatrovi a priateľovi P. P., ktorý ma vybavil týmto poznaním): 1) zabudnite na dialóg – treba naň dvoch, sám budete iba na smiech – a 2) v žiadnom prípade neustupujte z frontovej línie – ide predsa o životy. V žiadnom! Frontová línia pre poslanca parlamentu, člena vlády, sudcu, policajta, učiteľa, predavača a predavačku, remeselníka, vlastníka bytu… je každá inde. No a? Neustupovať znamená neustupovať!

A aby som len tak neplodne nerečnil: Andrej Babiš v Česku, kde žijem, pracujem, volím…, nemôže byť premiérom vlády. Nemôže a basta! Fakt, že ho nebudem voliť, je zrejmý. Fakt, že ho nemám ako poslať mimo politiky, tiež. Čo teda môžem? No čo už – písať texty, ako je tento, vysvetľovať ľuďom svoj postoj, chodiť na protestné akcie…  dbať o to, aby som sa na „frontovej línii“ nepustil do diskusie s protivníkom, ktorý je hluchý a slepý. Ten rozumie iba sile. So všetkými ostatnými áno.

Slová „frontová línia“ som nedal do úvodzoviek náhodou. Určite som nemyslel na násilie. Netreba však zabúdať, že – ako som napísal vyššie – doktor Mengele takisto skladal Hippokratovu prísahu a Radovan Karadžić písal básne. Len žiadnu revolúciu, prosím. Žijeme v liberálnej demokracii a jej nepriatelia snívajú, ako ju zničiť. Fakt, že v neliberálnych pomeroch sú aj občania „disciplinovanejší“, by nás nemal mýliť. Je to disciplína oviec na ceste na bitúnok.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

České voľby

Komentáre

Teraz najčítanejšie