Denník N

Ako vybudovať skvelú spoločnosť bez solidarity a empatie?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je historik, Filozofická fakulta UK

Rutger Bregman vo svojej knihe Ľudskosť polemizuje o názore, že človek je z podstaty zlý: či už hriešny, pretože sa protivil Bohu, alebo agresívny, lebo nemá rád druhých ľudí. Bregman namiesto toho ukazuje, že od čias lovcov a zberačov sme sa veľmi nezmenili, že našou skutočnou podstatou je láska k blížnemu a vzájomná solidarita. Nánosy civilizácie, kde vládne neúprosné vyvyšovanie a vykorisťovanie, v nás nedokázali potlačiť ľudskosť.

Spor medzi Rousseauovým „vznešeným divochom“, v ktorého stopách kráča Bregman, a Hobbesovým krédom „človek človeku vlkom“ však nebol jediným svojho druhu. Jean Jacques Rousseau býva pokladaný za duchovného otca socialistov, ktorí si od odstránenia súkromného vlastníctva sľubovali návrat strateného raja empatie a solidarity; na Thomasa Hobbesa, ktorý volal po vláde pevnej ruky, sa zas odvolávali obhajcovia monarchie a hierarchicky usporiadanej moci.

Bez zbytočnej sentimentality

Je príznačné, že ani na jedného z týchto dvoch velikánov západného myslenia sa neodvolávali priekopníci modernej trhovej ekonomiky, presnejšie kapitalizmu. Naopak, politickým ekonómom ako Adam Smith museli pripadať otázky o ľudskej podstate malicherné, prinajmenšom v porovnaní s údajne nemennými a neomylnými zákonmi fungovania hospodárstva a trhu, ktorých objavom sa pýšili.

Oba tieto prístupy, teda utopizmus v nadväznosti na Rousseaua a „chladnú“ politickú ekonómiu, vo svojom diele prepojil až Karl Marx. Napriek tomu, že Marx kapitalizmus pokladal za odsúdený na zánik, prevzal z jeho analýzy vedecký nárok na objektívnu pravdu. Jeho filozofia dejín, ktorá mala vyvrcholiť diktatúrou proletariátu, teda novodobých otrokov neviditeľného kapitálu, nestrpela žiadne pochybnosti.

Z toho pohľadu neprekvapuje, že marxisti nezlomne verili v historický pokrok a zároveň odmietali naivné utópie návratu strateného raja. Tento rozpor sa naplno prejavil v prvej polovici 20. storočia, keď sa v Rusku k moci dostali boľševici. Porážka kapitalizmu sa stala jediným do úvahy prichádzajúcim, vskutku totalitným civilizačným projektom, pri ktorého uskutočnení sa nebral ohľad na počet obetí ani ich utrpenie.

Opatrenie Bertolta Brechta

Ani európske komunistické strany, zväčša bezvýhradne podriadené Moskve, nemali

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie