Brazília je open-air laboratóriom pre nové mutácie koronavírusu, čo môže byť riziko pre celý svet

Časy, keď si Brazílčania po prekonaní koronavírusu mohli povedať, že teraz sú imúnni, sú preč.

Štúdie a aj drsná realita v Manaus, hlavnom meste brazílskej provincie Amazon, ktoré od vypuknutia epidémie v krajine zažilo vykopávanie masového hrobu aj lapanie po dychu hospitalizovaných pacientov z dôvodu nedostatočných zásob kyslíka, potvrdili, že brazílskou mutáciou P.1 sa môžu znovu infikovať aj tí, ktorí covid-19 prekonali.

Nádeje na kolektívnu imunitu, ktorú už vraj Manaus teoreticky mohol dosiahnuť, sa rozplynuli.

„Situácia tu v Brazílii je chaotická. Bojujeme,“ povedal pre Denník N lekár João Alho, ktorý pracuje v nemocnici v meste Santarém, v provincii Pará hraničiacej s regiónom Amazon.

„Zdravotníctvo už skolabovalo v provincii Amazon a teraz sa to isté deje vo viacerých regiónoch, ako je Rio Grande do Sul, Minas Gerais, Santa Catarina, Pará a iné.“

Je to zlá správa pre Brazíliu, ktorej ultrapravicový prezident Jair Bolsonaro nerobí nič preto, aby šírenie vírusu zastavil, ale je to zlá správa aj pre celý svet.

Prečo? Pretože je posledným klincom do rakvy prirodzene získanej kolektívnej imunity a zároveň aj dôkazom, že tam, kde sa s pandémiou nebojuje, sa vytvára živná pôda pre tvorbu mutácií, ktoré môžu byť infekčnejšie alebo do budúcnosti aj smrteľnejšie. A je len otázka času, kedy sa rozšíria do sveta.

Žiadna kolektívna imunita

Najľudnatejšia krajina Južnej Ameriky od začiatku pandémie hlási oficiálne už takmer 11 miliónov infikovaných a viac ako štvrť milióna obetí. Epicentrom sa stalo dvojmiliónové mesto na rieke Negro. Manaus je najväčším mestom v regióne Amazon.

V máji minulého roka tam denne zomieralo 80 ľudí. Skolabovalo nielen zdravotníctvo, ale aj pohrebné služby, a obyvatelia vtedy po prvýkrát videli, ako ich rodinných príslušníkov pochovávajú do masového hrobu.

Podľa štúdie uverejnenej v odbornom časopise The Lancet vedci skúmali protilátky u krvných darcov a zistili, že až 76 percent miestnej populácie na jar covid prekonalo. Začalo sa hovoriť o možnej kolektívnej imunite.

Až kým v tom istom meste nezačalo v januári tohto roku denne umierať viac ako sto ľudí, čím sa prekonal vrchol prvej vlny. „Akademická komunita si myslela, že sme boli blízko kolektívnej imunite,“ povedal epidemiológ z univerzity La Javeriana v Bogote Diego Rosselli. „Opäť sme sa raz mýlili.“

Druhá vlna zasiahla Amazon tak silno, že zdravotníkom nestačili ani zásoby kyslíka. Niektorým pacientom kyslíkové bomby zháňali príbuzní, vo viacerých nemocniciach museli zdravotníci chorých ventilovať ručne.

Veľký nárast

Virológ z Londýnskej Imperial College Nuno Faria, korý bol priamo v Manaus, tvrdí, že nový vrchol v počte infekcií aj úmrtí bol „záhadný“. Mysleli si, že by za tým mohol byť britský variant, ktorý už v tom čase potvrdili v iných častiach Brazílie. Jeho prítomnosť v Manaus chceli potvrdiť sekvenovaním genómu.

Britskú mutáciu v tom nenašli, zato našli niečo iné. „Myslím si, že sa pozerám na niečo veľmi zvláštne a mám z toho celkom strach,“ napísal vtedy kolegovi. Bola to nová amazonská mutácia P.1, ktorá pravdepodobne môže za nárast prípadov.

P.1 je totiž podľa výsledkov predbežnej štúdie nielen 1,4 až 2,2-krát infekčnejší, ale dokáže infikovať od 25 do 61 percent tých, ktorí sa už z koronavírusu zotavili a teoreticky by mali byť imúnni.

Keď Faria a jeho tím v experimente zmiešali variant P.1 s protilátkami od Brazílčanov, ktorí covid prekonali minulý rok, zistili, že efektivita tých protilátok klesla šesťnásobne. Skúmali aj protilátky ôsmich ľudí, ktorí boli zaočkovaní čínskou vakcínou CoronaVac, a zistili, že ich protilátky boli menej efektívne v boji s mutáciou P.1 ako s inými variantmi.

V Brazílii za posledných 24 hodín na covid zomrelo 1910 nakazených. O tom, že by P.1 bol smrteľnejší, dôkazy nie sú.

„Nepozeráme sa na to tak, že by bol smrteľnejší. Ale s toľkými ľuďmi, ktorí chorľavejú, potom tí pacienti, ktorí by mali mierny priebeh, keby dostali zdravotnú starostlivosť, sa zmenia na vážne prípady, lebo nemáme miesto v nemocniciach, najmä na JIS-kách. Preto veľa ľudí zomiera,“ povedal Alho.

Zlá správa pre svet

Hoci Faria upozornil, že „výsledky analýzy by nemali byť zovšeobecňované na iný epidemiologický kontext a iné varianty“, začalo sa upozorňovať aj na riziko, ktoré prístup brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara voči koronavírusu znamená nielen pre Brazíliu, ale pre celý svet.

Práve Bolsonara vymenoval ako jeden z dôvodov silnej druhej vlny koronavírusu v Brazílii aj Alho, podľa ktorého prezident „a jeho stúpenci sú najdôležitejšími spojencami vírusu“.

Neurovedec Miguel Nicolelis z Duke University pre The Guardian povedal, že svet sa musí ohradiť voči Bolsonarovmu prístupu k pandémii koronavírusu, ktorú prezident pred rokom nazval „chrípočkou“. Brazília dodnes nemá ani oficiálny plán na boj proti šíreniu vírusu a guvernéri provincií, ktorí by často aj chceli zaviesť opatrenia, narážajú na Bolsonarov odpor.

„Brazília je open-air laboratórium, v ktorom sa vírus môže množiť a napokon vytvárať smrteľnejšie mutácie,“ varoval. „Toto je o celom svete. Je to globálne.“

Podľa neho nestačí vyriešiť pandémiu v Európe a USA, lebo vírus si cestu späť nájde, ak bude stále živý na iných miestach, napríklad v Brazílii. Skúsenosť s tým majú vo Veľkej Británii, kde zúrivo pátrajú po poslednom zo šiestich nakazených mutáciou P.1, aby sa vyhli masívnemu šíreniu v populácii.

Očkovať a ostať doma

Podľa Alha za druhú vlnu môžu aj oslavy na konci roka a karneval, ale aj leto ako také. „Veľa ľudí si robilo súkromné nelegálne oslavy a cestovalo po krajine,“ povedal.

Vianočné a koncoročné oslavy spôsobili nárasty v počte infikovaných v mnohých iných krajinách. Keď aj amazonský guvernér Wilson Lima chcel pred Vianocami zaviesť karanténu, narazil na silný odpor zo strany podnikateľov, ako aj prominentných politikov blízkych Bolsonarovi.

Ako posledný faktor uvádza nedostatočnú vakcináciu, ktorá ide v Brazílii ťažko a pomaly.

Podľa vakcinačnej mapy dostalo v Brazílii prvú dávku viac ako 7,3 milióna ľudí, čo je 3,47 percenta populácie. Druhú dávku len 2,3 milióna, teda 1,09 percent populácie.

Brazília očkuje čínskou vakcínou CoronaVac a z Indie prichádza aj AstraZeneca. Je ich však tak málo, že niektorí guvernéri už v hneve začali riešiť nákup vakcín priamo a rozhodli sa obísť Bolsonara a centrálnu vládu.

Hoci nedávna štúdia hovorí, že mutácia P.1 je odolnejšia voči vakcínam ako predchádzajúce varianty, očkovanie stále ostáva nádejou na zlepšenie situácie. Ako dodal Faria, v boji proti P.1 sú účinné rúška a sociálny odstup s tým, že vakcinácia minimálne ochráni ľudí pred ťažkým priebehom ochorenia.

„Posledný odkaz je, že treba urýchliť očkovacie snahy tak rýchlo, ako sa len dá,“ povedal Faria. „Musíte byť pred vírusom o krok vpred.“