Rok pandémie: Sme smutnejší, ale viac si užívame maličkosti ako raňajky s rodinou alebo spánok

Primárka Koščálová: Od Vianoc idem na rezervu

Tento rok mi veľa dal. Je veľmi náročný, ale naučila som sa prísne selektovať, čo je dôležité a čo nie. Naučila som sa neriešiť veci, ktoré neviem zmeniť, nezaoberať sa malichernosťami, hovorí primárka infektológie na bratislavských Kramároch Alena Koščálová.

Jej život sa za posledný rok zmenil od základov. Pred pandémiou pracovala väčšinu času vo Viedni pre organizáciu Lekári bez hraníc. Zo dňa na deň sa to zmenilo, keď sa potvrdil prvý prípad koronavírusu na Slovensku. Zavolala jej to dcéra, ktorá sa o tom dozvedela z médií. To bol jej posledný deň vo Viedni. „Vôbec to neľutujem, zvažovala som to dlhšie, ale s prácou pre Lekárov bez hraníc, kde som robila 20 rokov, sa lúči veľmi ťažko. Zrazu to však bolo jednoduché a išlo to prirodzene.“

Mala rešpekt, ale nebála sa, roky pracovala s epidémiami. Napríklad v Kongu, kde boli veľmi vysoké horúčavy, to bolo v overale ťažšie ako v našich podmienkach. Aj napriek tomu je to teraz náročnejšie ako na začiatku, lebo to už trvá veľmi dlho. Prekáža jej hlavne to, že to sťažuje komunikáciu s kolegami a najmä s pacientmi.

Posledný rok ju naučil myslieť pozitívne a prijať niektoré veci, ktoré nemôže zmeniť. Energiu sa snaží venovať veciam, ktoré dávajú zmysel a dokážu veci posunúť dopredu. Ale bol to aj veľmi náročný a krátky rok. „Mám pocit, že od 5. marca život nabral obrovské obrátky; som veľmi prekvapená, že už je znova marec. Vôbec nemám pocit, že bola Veľká noc, Vianoce, aj leto ubehlo veľmi rýchlo.“

Od leta mala v tieto dni prvýkrát voľno. „Nedávno sme mali pacienta, ktorý mi utkvel k pamäti a prispel k prehĺbeniu únavy a smútku.“

Bol v jej veku, športovec, nemal žiadne ochorenia. „Bol veľmi pozitívny, pokorne vnímal ochorenie a bol vo veľmi vážnom stave na našej jednotke intenzívnej starostlivosti. Bol veľký bojovník.“ Pacient sa snažil a