Denník N

Líder by nemal vyvolávať pocity viny. Viackrát som si povedal, že správanie premiéra je na hrane, hovorí psychológ

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

[Premiér v teniskách – kniha o politikovi, ktorý tak chcel byť chybou v systéme, až sa mu to podarilo.]

Podľa psychológa Dušana Ondruška bolo nechutné, keď premiér Igor Matovič povedal, že stav, v ktorom sa nachádzame, je súborom 5,4 milióna zlyhaní a každý z nás by sa mal pozrieť do zrkadla.

V rozhovore sa dočítate:

  • čo je to manipulatívna technika zvaná gaslighting a ako sa prejavuje u premiéra;
  • prečo neveríme premiérovým ospravedlneniam;
  • ako by sa mala mediovať koaličná kríza.

Od stredy platia nové, prísnejšie opatrenia. Máte pocit, že ich ľudia vo vašom okolí vôbec zaregistrovali alebo im rozumejú?

Ľudia postupne na nové pravidlá znecitlivujú. Už to zažili viackrát – ohlásilo sa, že bude tvrdší lockdown, ale potom prišli výnimky, neplatilo to hneď, ale až na druhý deň a potom sa to ešte znova posunulo. Nové opatrenia už nemajú silu. Ľudia si zvykli, že sú to deklarované opatrenia, ale aj tak nebude dosť policajtov a vojakov, ktorí by to kontrolovali. Postoj časti ľudí ani nie je vystrašený, ale skôr rezignovaný – reči sa vedú, chlieb sa je.

Bolo by lepšie, keby boli ľudia v aktuálnej situácii skôr vystrašení než rezignovaní?

Bolo by to lepšie, ale aby to takto precítili, potrebovali by sme vidieť veľké symbolické gesto. Také, ktoré by odlíšilo toto rozhodnutie od iných. Akú sme mali namiesto toho skúsenosť? Zvolalo sa veľké stretnutie s vedcami, ktorí rokovali celý deň. Na konci dňa sa povedalo: Ešte sme neskončili, musíme pokračovať. A potom sa rokovalo druhý deň, potom aj tretí. A vtedy sa povedalo, že tie rozhodnutia sa musia dať na vládu. A potom sa oznámilo, že vláda všetko zobrala na vedomie a niečo z toho bude aj realizovať. Nastáva pocit sklamania – zase to nebude až také prísne, nebude sa diať všetko.

Hovoríte, že by pomohlo veľké gesto. Aké?

Napríklad ako keď vystúpi prezidentka a v pravý moment povie niečo závažné. Keď vystupuje kancelárka Angela Merkelová, je to dosť zriedka, vníma sa to ako jedinečná udalosť. Ale ak my zažívame denne viacero tlačoviek, s každým ďalším vystúpením dochádza k takzvanej habituácii. Zvykneme si na to a vnímame to ako rituál, ktorý nie je taký podstatný.

Po tom, čo sa už dva mesiace ľudia dávajú testovať, obmedzujú sa, mnohí prichádzajú o živobytie, im vláda na tri týždne nariadila ešte prísnejšie podmienky, a to bez toho, aby vystúpili lídri krajiny a požiadali ich o to. Ako by malo podľa vás v ideálnom prípade vyzerať predstavenie tejto požiadavky?

Najvýraznejší signál by mohlo byť vysvetľovanie vlastným príkladom. Keď ľudia vidia autoritu, ktorá robí to, čo je želaným stavom. Keď sa vysokopostavení politici dajú zaočkovať, je to dobré posolstvo. Naopak, keď sa ako Putin zaočkovať nedajú, je to takisto veľmi silný rolový model, ktorý ľudí zneistí. Pýtajú sa, čo je to za zmiešané posolstvo.

Vidíme aj nezmyselné postupy, napríklad že premiér pustí na Facebook anketu, či má presviedčať manželku a mamu, že sa majú dať zaočkovať. Povie, že ak dostane 10-tisíc srdiečok, tak ich bude presviedčať. Dostane ich 9-tisíc a už to nespomína, zrazu je to preč. Je to nezmyselné.

Uznávaný psychológ a odborník na krízovú komunikáciu Dušan Ondrušek. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečo?

Je to čudná hra na verejnú mienku, ktorá nakoniec skončí takto trápne. Keď sa to opakuje, každý ďalší podobný krok je len fraška. Predstieraný rituál, ktorý je pri každom ďalšom opakovaní viac a viac nezmyselný. Nefunguje to na ľudí dobre.

Hovoríte, že veľkým gestom by bol príklad politikov. Ako majú cez svoj príklad ohlasovať sprísnenie opatrení?

Nie sú na to univerzálne rady. Podľa prieskumu sa vo Fínsku 96 percent obyvateľstva riadi pandemickými odporúčaniami vlády. Ich premiérka Sanna Marinová si dáva záležať, aby v každom verejnom vystúpení poďakovala ľuďom za všetko, čo je hodné ocenenia. Lockdown nevykresľovala ako trest za ich nezodpovednosť, ale odvážne a zodpovedné gesto, ktorým sa ľudia starajú jeden o druhého.

Povedala: „Sme vďační, že toľko ľudí, organizácií a firiem sa snaží pomáhať a podporovať ostatných. Niekto nakupuje seniorom, ďalší pomáha deťom pri dištančnom učení, iní chránia zdravie, starajú sa o prežívanie ostatných. Veľké aj drobné prejavy vzájomnej pomoci, to je to, čo potrebujeme v týchto ťažkých časoch.”

Vydáva posolstvo, že všetci sú dôležití, že nás zaujíma aj názor detí, že sú dôležité a chceme reagovať na ich potreby. Je to sympatické gesto. Ale ak ide o neúprimné gesto, na ľudí to má presne opačný efekt.

Aké neúprimné gesto máte na mysli?

Napríklad keď premiér s veľkým

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Igor Matovič

Koronavírus

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie