Denník N

Sociálne siete neznižujú pocity osamelosti, ale rodičia by ich deťom aj tak nemali zakazovať, hovorí psychologička

Eva Žiaková. Foto - archív A. Ž.
Eva Žiaková. Foto – archív A. Ž.

Rodič by mal vedieť, čo sa deje za dverami detskej izby a s kým sa dieťa delí o virtuálny svet, hovorí psychologička Eva Žiaková. „Je veľmi dôležité, aby rodičia kontrolu mali, prípadne aj takú, o ktorej adolescent nevie,“ vraví v rozhovore.

Pandemické obmedzenia spôsobujú, že sa veľa ľudí vrátane adolescentov dlhodobo cíti osamelo. Ako sa vlastne osamelosť líši od samoty?

S pojmom osamelosť sa zvyknú spájať pojmy, ktoré sú s ňou príbuzné, ale nie totožné. Napríklad depresia, teda prežívanie smútku alebo akejsi smutnej nálady, odcudzenie od ľudí, ktorí nás obklopujú, prípadne samota, ktorá však býva vnímaná ako pozitívny, dobrovoľný stav, keď sa človek z rôznych dôvodov rozhodne byť sám – chce si povedzme niečo premyslieť alebo cíti, že má v danej chvíli priveľa kontaktov, a zatúži byť istý čas len sám so sebou.

Osamelosť je, naopak, nedobrovoľný, veľmi nepríjemný subjektívny stav, v ktorom si uvedomíme, že naše sociálne kontakty nie sú na dostatočnej úrovni. Osamelosť nesúvisí s množstvom kontaktov a ľudí okolo nás. Súvisí s tým, že množstvo a formu kontaktov, ktoré okolo seba máme, neprežívame ako dostatočné.

Aké následky môže zanechať dlhodobá osamelosť na psychike človeka?

Existuje viacero druhov osamelosti a každý z nich má iné následky. Najznámejšia je sociálna osamelosť. Dnes ju prežívame v podstate všetci, ktorí objektívne nemáme toľko kontaktov, ako sme mali pred začiatkom pandémie.

Behaviorálna osamelosť súvisí s osamelosťou pri trávení voľného času, ak človek nemá s kým tráviť svoje voľnočasové aktivity, ktoré má rád – povedzme šport, chodenie do divadla, na koncerty, hranie stolových hier a podobne. Takúto osamelosť je čiastočne možné riešiť napríklad aj cez sociálne siete.

Omnoho ťažšie sa prežíva osamelosť emocionálna, ktorá nesúvisí s množstvom, ale s kvalitou kontaktov. V súvislosti s ňou je dôležitý pojem zdieľanie. Vysvetľuje pocit emocionálnej blízkosti, ktorú cítime s inými ľuďmi.

Posledný druh osamelosti je veľmi komplikovaný a vo väčšej miere sa týka aj adolescentov – je to osamelosť existenciálna. V nej si človek v konečnom dôsledku uvedomí, že je sám, pretože v jeho živote sú situácie, o ktoré sa nevie deliť s inými ľuďmi. Práve vekové obdobie dospievania je obdobím hľadania odpovedí na otázky „Kto som? Prečo som tu? Čo odo mňa život chce? Čo chcem od života ja?“ Pomoc pri hľadaní odpovedí síce môžeme hľadať u svojich blízkych, vo svojej podstate sme však odkázaní sami na seba, aby sme prišli na to, kým sme.

Ako môžeme v pocite emocionálnej osamelosti uľaviť našim deťom, predovšetkým adolescentom vo veku 15 – 22 rokov?

Emocionálnu osamelosť môžeme zmierniť iba tak, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie