Denník N

Lekárka z ARO: Štúdia o ivermektíne je sklamaním, ale situácia je zúfalá, chytáme sa slamky

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček
  • Podľa novej štúdie ivermektín nezaberá, no výskum nevylučuje, že liečivo bude fungovať na starších, pacientoch s ťažším priebehom či v inej dávke. Štúdia priznáva potrebu ďalšieho výskumu. 
  • Vedec a lekár Peter Celec z UK v Bratislave zdôrazňuje, že nie je proti ivermektínu, ale je za to, aby poznatky o ňom nevychádzali z anekdot či osobných skúseností. Vedca hnevá, že v Kolumbii dokázali o ivermektíne spraviť klinickú štúdiu a vydať ju v kvalitnom časopise, zatiaľ čo na Slovensku „nestrácame čas“ a liek vo veľkom predpisujeme, ako hovorí. „Bez dôkazov nemá liečivo čo hľadať v odporúčaných protokoloch ani v rutinnej praxi.“ 
  • Lekárka Andrea Letanovská, primárka ARO v Národnom onkologickom ústave, ivermektín používa a priznáva, že nemá jednoznačné vedecké dôkazy o jeho účinnosti, no dodáva: „Sme zúfalí z toho, koľko pacientov nám zomiera a ako sa majú zle. Chytáme sa slamky,“ hovorí lekárka. „Nechceme bojovať s vedcami. Je super, že dbajú na rigoróznosť práce, ale nemôžeme pol roka čakať so založenými rukami.“

Na tridsiatnikov a štyridsiatnikov s miernym priebehom covidu ivermektín zrejme nezaberá.

Použitie lieku výrazným spôsobom neskrátilo dĺžku trvania symptómov, ak pacientov porovnali s kontrolnou skupinou, ktorá brala iba placebo v podobe hroznového cukru.

Vyplýva to zo zistení kolumbijských autorov, ktoré publikovali tento štvrtok v kvalitnom klinickom časopise JAMA.

Dvojito zaslepená štúdia

Ide o dosiaľ najväčšiu klinickú štúdiu o tomto lieku. Do výskumu zapojili 400 pacientov.

Výhodou štúdie je, že je na rozdiel od tých predchádzajúcich je randomizovaná a dvojito zaslepená. Randomizácia znamená náhodné rozdelenie účastníkov výskumu do experimentálnej a kontrolnej skupiny. Ak by rozdelenie nebolo náhodné, hrozilo by, že výsledok štúdie bude ovplyvnený nevhodným výberom účastníkov do skupín.

Dvojito zaslepená je štúdia vtedy, keď lekár ani pacient nevedia, či pacient užíva experimentálny liek alebo placebo. Takýto postup má zabezpečiť maximálnu objektivitu získaných dát, pretože nebudú skreslené správaním lekára alebo pacienta, ktorí by vedeli, či sa podal liek alebo placebo.

Rozdiely medzi štúdiami

Observačná štúdia: sleduje (observuje) jav bez toho, aby sa do neho experimentálne zasahovalo.

Experimentálna štúdia: experimentálne zasahuje do skúmaného javu. Skúma sa efekt premennej, ktorá je predmetom výskumu.

Randomizovaná dvojito zaslepená štúdia: randomizácia znamená náhodné rozdelenie účastníkov výskumu do viacerých skupín. Ak by rozdelenie nebolo náhodné, hrozilo by, že výsledok štúdie bude ovplyvnený nevhodným výberom účastníkov do skupín. Štúdia je dvojito zaslepená vtedy, ak pacient ani lekár nevedia, či bola podaná experimentálna látka alebo placebo. Taký poznatok by mohol poznačiť správanie lekára či pacienta, a teda aj výsledok štúdie.

Hlavné zistenia

Do výskumu zapojili 400 ľudí s miernym priebehom covidu. Päť dní im podávali 300 mikrogramov (0,3 miligramu) lieku na kilogram váhy.

Autori štúdie zistili, že ak pacienti brali ivermektín,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Príroda

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie