Denník N

Lodenica nie je festival na tri dni

Kontroverzný ťahák festivalu - švédska kapela Rednex. Foto - Ján Magdolen
Kontroverzný ťahák festivalu – švédska kapela Rednex. Foto – Ján Magdolen

Po festivale nie je dôležité, na ktorú kapelu si prišiel, ale z ktorej odchádzaš. A ktorý z hudobníkov ťa presvedčil, aby si sa vrátil.

Lodenica nosila ešte nedávno podtitul festival country, folku a trampskej hudby. Ten sa za posledné roky pomaly vytráca. Objavili sa na ňom kapely, ktoré s týmito žánrami majú spoločné iba struny na gitare. A niekedy ani tie. Ale pôvodný duch Lodenice zatiaľ zostal. Divák mal možnosť vybrať si. Odísť na inú scénu, ak sa mu nepáči. Alebo sa rozdvojiť, čo je ten lepší variant. Tu vždy platí, že existujú dva druhy hudby. Dobrá a zlá.

Videli a počuli sme oboje. Celkovo sa na hlavnej scéne počas uplynulého víkendu predstavilo vyše dvadsať kapiel.

Kontroverzný ťahák

Najväčším ťahákom festivalu mala byť švédska skupiny Rednex. Na ich nesmrteľný hit Cotton Eye Joe si pri počutí asi spomenie aj ten, kto sa o country music v živote neobtrel.

Z najväčšieho ťaháka sa však stalo najdiskutovanejšie vystúpenie na festivale. Namiesto brilantného výkonu sa Rednex predstavili ako tanečné združenie lietajúce a poskakujúce s nástrojmi po pódiu. Prevažná väčšina ich vystúpenia išla z playbacku. Nazvime to zlé techno country, pretože hoci občas hrali a spievali naživo, mali problém sa trafiť do vlastného playbacku. Časť hľadiska sa zabávala, v zákulisí všetkým stáli vlasy dupkom. Takéto country Lodenica ešte nevidela, ani nezažila.

Na druhej strane bolo vystúpenie Rednexu ukážkou, kam sa môže – v našich hlavách – uzavretý hudobný štýl posunúť. Podobnú situáciu zažila niekedy okolo roku 1980 dovtedy ortodoxne trampská Porta, keď sa na nej zjavila kapela s bicími a s elektrickými gitarami. Tiež si vtedy všetci mysleli, že prišiel koniec sveta.

Česko-slovenský súboj žánrov

Zvyšok vystúpení na hlavnej scéne nevybočoval z očakávaní. Zaujímavá bola konfrontácia tradičných českých country folkových kapiel (Rangers-Plavci, Hop Trp, Kamelot, Čechomor, Robert Křesťan s Druhou trávou, Žalman, František Nedvěd, Fleret, Neřež s Katkou Koščovou) so slovenskými, prevažne „rádiovými kapelami“ (Hex, IMT Smile, Bystrík, Smatanová). Samostatnou kapitolou bolo vystúpenie Václava Neckářa. Nebolo také, aby sa dalo nazvať dobrým, ale Neckář ho, vzhľadom na svoj zdravotný stav, zvládol excelentne.

Pri hodnotení festivalu sa nedá obísť komorná scéna. Pestrá zostava pesničkárov a folkových skupín fungovala občas ako „azylový stan“ pre tých, ktorých dianie na hlavnom pódiu nezaujímalo.

Po festivale nie je dôležité, na ktorú kapelu si prišiel, ale z ktorej odchádzaš. A ktorý z hudobníkov ťa presvedčil, aby si sa vrátil.

Na komornej scéne vystúpilo niekoľko kandidátov, ktorí by si to s tými z hlavnej mohli vymeniť. Zo Slovákov najmä Edo Klena s Klenotmi, Peter Janků, Bobova Dieta, Mysami.

Na recitál Katky Koščovej sa oplatí vrátiť. Kedykoľvek.

Foto - Ján Magdolen
Foto – Ján Magdolen

Už aj Česi nám Lodenicu závidia

Festival má za sebou jeden z najúspešnejších ročníkov. Keď pred osemnástimi rokmi vznikal, mal ambíciu vyrovnať sa českej Zahrade. Najprv do Strážnice a potom do Náměšti na Hané na ňu chodili tisíce Slovákov, poznali desiatky českých kapiel. Práve na popularite prevažne českej scény vyrástla aj Lodenica.

Zahrada však zanikla pred tromi rokmi. Za všetko hovorí povzdych moravského pesničkára Jiřího Monty Montyčáka, keď sa pozeral na burácajúce mnohotisícové hľadisko: „Takéto niečo už u nás nemáme.“

Kontakt s českou scénou je čím ďalej tým menší. Staré populárne kapely sú ešte staršie, nové na Slovensku pozná málokto. Časy, keď Wabi Daněk, Žalman či bratia Nedvědovci zapĺňali slovenské hľadiská, sa skončia. Ťahá im na sedemdesiatku.

Lodenica si musí začať hľadať novú tvár. V opačnom prípade momentálne najväčší festival country a folku na území bývalého Československa – ak ním vôbec ostane – bude o pár rokov na dnešné úspechy iba nostalgicky spomínať.

Hrozí strata identity

Ak dnes Lodenica nezačne myslieť na svoju budúcnosť, hrozí, že bude treba pri schodoch na pódium pristaviť na pár rokov nájazdovú rampu pre vozíky.

Samozrejme, existuje možnosť, že Lodenica sa postupne pretransformuje na všeobjímajúci hudobný rodinný festival. Pozve dve-tri zahraničné hviezdičky strednej rozpočtovej náročnosti a zvyšok programu vyplní domácou mainstreamovou produkciou. Možno ju to aj ako-tak uživí, ale takých festivalov je na Slovensku mnoho.

Hrozí, že stratí vlastnú dušu aj identitu. Poprie základnú ideu, z ktorej vnikla. Pri jej súčasnej pozícii na country a folkovej scéne by prišla o visačku výnimočnosti aj o časť divákov.

Divácky úspech tohtoročnej Lodenice by mal byť impulzom na prácu s vlastnou základňou. Vynikajúca úroveň komornej scény naznačuje, že sa oplatí propagovať a uvádzať na pódiá nové mladé slovenské, ale aj české kapely. Začať ich systematicky pretláčať do povedomia divákov. Nejde len o folk, ktorý na komornej scéne dominoval. Lodenici pristali aj alternatívne hudobné žánre, etno hudba. O literárnej, poetickej či divadelnej scéne zatiaľ len snívajme. Jednoducho všetko, čo má kvality hudobnej či textovej autorskej výpovede a nepodlieza latku vkusu a gýču.

Nie že by sa o to v istej miere v minulých rokoch Lodenica nesnažila. Skôr chýbal komplexný prístup. Istý čas fungovala divadelná scéna aj systém kvalifikačných predkôl nových kapiel. Doplatili na neúnosnú finančnú aj časovú náročnosť.

František Nedvěd. Foto - Ján Magdolen.
František Nedvěd. Foto – Ján Magdolen.

Skryté rezervy

Najlacnejšou a najschodnejšou cestou je dnes internet. Webová stránka či práca so sociálnymi sieťami sú najväčším sklamaním pri tohtoročnej sebaprezentácii Lodenice.

Pre ilustráciu: na stránke Lodenice doteraz visí najčerstvejší oznam o tom, ako sa dostanete na festival vlakom, na počítadle sa dozviete, že do začiatku festivalu ostáva 0 dní, 0 hodín, 0 minút a 0 sekúnd a v páse beží oznam, kto sa na ňom predstaví.

Facebook je taktiež polomŕtvy. Práve virtuálny priestor je ideálnou možnosťou, aby Lodenica nebola živá tri dni, ale celý rok. Možnosti sú prakticky neobmedzené.

Ďalšou cestou je využitie dominantného postavenia Lodenice a pokúsiť sa preniesť kvalitných slovenských interpretov na českú scénu. Obnovili by sa tak chýbajúce kontakty aj popularita kvalitných interpretov za hranicami. Popritom dôsledne pracovať na zviditeľnení slovenskej scény doma, trpezlivo pracovať s mladými talentami.

To sú niektoré z možných alternatív, ako zachrániť Lodenicu pre tých, ktorí sa na ňu každoročne tešia. Som zvedavý na Lodenicu 2020.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie