Denník N

Založil portál Hiking.sk: Na horskej chate môžu vedľa seba sedieť top manažér a montážnik a je im najlepšie na svete

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď idem do hôr sám, bolia ma nohy, keď idem s deťmi, bolia ma ústa. Deti sa pýtajú a musia dostať odpoveď, vraví Ľubo Mäkký.

Ľubo Mäkký je programátor Denníka N. Pred devätnástimi rokmi založil ako študent so spolužiakom najnavštevovanejší turistický portál Hiking.sk. Vytvorili špeciálne mapy aj komunitu milovníkov turistiky, ktorých naučili cez svoje texty chodiť na menej známe miesta. V rozhovore hovorí o tom, kde získal vzťah k prírode, ako vznikal Hiking alebo ako brať so sebou deti na túry. Hiking.sk od 1. marca patrí pod Denník N.

Na stránke Hiking.sk sa píše: „Posledná zastávka pred cestou na hory.“ Neoberá sa človek o dobrodružstvo, ak si pred výletom pozrie na internete fotky a množstvo informácií o trase?

Šťastie praje pripravenému. Nie je dobré v horách zažiť vec na pokraji fyzického zrútenia a potom o tom vypisovať dlhé statusy na Facebooku. Presne preto sme začali s Hikingom, aby ľudia mohli plánovať a vedeli, do čoho idú. Aby si mohli vybrať, kadiaľ tam pôjdu. Ak je človek pripravený, môže ísť ďalej, môže ísť vyššie a o dobrodružstvo neprichádza. Hiking.sk je sprievodca, pomôže s tipmi na výlet, porovnať rôzne trasy, a vybrať si tak, aby objavil miesta, ktoré sa páčia či vyhovujú práve jemu.

Rozrástol sa cez pandémiu počet ľudí, ktorí našli čaro vo výletoch do prírody? Ukazujú to aj dáta z Hiking.sk?

Dáta z Hikingu to jednoznačne ukazujú. Tridsaťpäťpercentný nárast návštevnosti za rok 2020. To je obrovské číslo. Ale vidieť to samozrejme aj fyzicky, keď ste v prírode. V pandemicky intenzívnych mesiacoch, keď bolo počasie dobré, sme zaznamenali osemdesiatpercentný nárast a viac ako 750-tisíc návštev.

Snažili ste sa na ľudí pôsobiť aj osvetovo a vysvetľovať, aby sa nevyskytovali pohromade a na najfrekventovanejších miestach? 

Pripravili sme článok, ku ktorému som doprogramoval to, aby si ľudia vedeli vyberať túry v rámci okresu. Malo to veľký úspech. Nechceme výrazne promovať nejaké lokality, pretože to by sme im mohli ublížiť, ak by boli nárazovo navštevované. Ale dali sme ľuďom možnosť, nech si nájdu ciele sami.

Aký vplyv majú sociálne siete na spoznávanie krajiny a pohyb v prírode? 

Pokiaľ bežný človek dá fotku z výletu na sociálne siete, myslím si, že to je v poriadku. Horšie je, ak to urobí niekto s väčším vplyvom a bez zodpovednosti. Každý by mal napríklad vedieť, aký je režim v chránených územiach. Presah do ochrany prírody bol pre Hiking vždy dôležitý. Nikdy sme nepublikovali hrebeňovku Belianskych Tatier ani skialpinizmus v máji. To, že sa to robí, je fakt, ale nie je to správne a nemyslíme si, že o tom treba písať.

Ale chybu robí aj štát. Mnoho ľudí ani nevie, čo návštevný poriadok zakazuje. Štátna ochrana prírody má veľké medzery v informovaní a styku s verejnosťou. A ak influencer chce dať fotku z nejakého krásneho miesta s cieľom získať lajky, môže, ale nemusí predsa stotisíc ľuďom napísať, kde to je.

Foto – Archív Ľ. M.

Ako si sa dostal k turistike? 

Chodil som na GAMČU – matematické gymnázium v Bratislave. Mali sme učiteľa zemepisu, volal sa Mišo Eliáš, a on nás ťahal do prírody. Tie výlety boli v rámci predmetu ako exkurzie. S ním som začal aj liezť. Zrazu sa rodičia museli pýtať, prečo mám pod posteľou lano. Aj výlety pred koncom školského roka robil pre vybranú skupinu outdoorových nadšencov. Išli sme do Štiavnických vrchov, na Počúvadlo, prespali na Uhliskách. A potom sme už aj sami začali s kamarátmi chodievať do Nízkych Tatier či do Veľkej alebo Malej Fatry. Vzali sme si tridsaťkilové batohy s konzervami a putovali.

Hiking.sk ste zakladali v roku 2002. Ako sa zo študenta stane podnikateľ a zakladateľ najnavštevovanejšieho turistického portálu?

Vtedy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Turistika a outdoor

Slovensko, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie