Denník N

Štvrtina absolventov vysokých škôl šla na úrad práce, najmä z manažmentu či učiteľstva

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Absolventi si vyberajú prácu podľa mena firmy, ale aj blízkosti k bydlisku. Chcú mať možnosť v práci rásť, ale očakávajú, že budú mať aj dosť voľna.

Ročne u nás skončí vysokú školu viac ako 40-tisíc absolventov. Väčšina z nich si nájde prácu takmer hneď, časť však ide na úrady práce.

V júni na úrady práce prišlo viac ako 10-tisíc absolventov. Ide tak o štvrtinu všetkých ľudí, ktorí vysokoškolské štúdium ukončili. Vlani ich bolo ešte o dve percentá viac, vyplýva z údajov Ústredia práce.

Najviac tohtoročných absolventov evidovali na úradoch práce v Košiciach, v Prešove a v Nitre.  „Najmenej ich bolo na úrade v Malackách, v Revúcej a vo Veľkom Krtíši,“ tvrdí Ústredie práce.

Z ktorých odborov sa najviac absolventov prihlásilo na úrady práce:

(absolventi týchto odborov tvoria zhruba polovicu zo všetkých ľudí, ktorí v tomto roku skončili školu a prihlásili na úrady práce)

Študijný odbor Počet absolventov na úrade práce % z celkového počtu uchádzačov
manažment a ekonomika podniku 1 306 12,5
pedagogika 744 7,1
učiteľstvo 504 4,8
všeobecné lekárstvo 431 4,1
právo 429 4,1
sociálna psychológia 386 3,7
politológia 326 3,1
verejné zdravotníctvo 322 3,1
ochrana osôb a majetku 311 3,0
stavebníctvo 305 2,9

Zdroj: ÚPSVaR

Prácu si hľadajú neskôr

Ak sa absolventi vysokých škôl prihlásia na úrad práce, nemusia si platiť zdravotné odvody. To môže niektorých motivovať, aby sa prihlásili a prácu si reálne začali hľadať až v septembri.

„Jún je z tohto pohľadu špecifický mesiac. Dlhodobo patrí medzi tie, keď je počet nezamestnaných absolventov vysokých škôl nadpriemerne vysoký,“ hovorí Michaela Andelová z personálnej agentúry McRoy.

Neskôr celkový počet absolventov v evidencii nezamestnaných klesá. „Faktom však je, že veľká časť z nich si nájde prácu mimo vyštudovaného odboru. V konečnom dôsledku tak zhruba polovica absolventov skončí mimo vyštudovaného odboru. Z absolventov odborov, ktoré mali najväčšie zastúpenie na úrade práce, to s vysokou pravdepodobnosťou budú asi dve tretiny,“ dodáva.

Za rok si tak našla prácu väčšina absolventov vysokých škôl, ktorá sa vlani prihlásila na úrady práce. Vlani v júni sa na úrady prihlásilo viac ako 11-tisíc absolventov, doteraz je ich v evidencii vyše dvetisíc, teda približne pätina.

Najviac ich podľa Ústredia práce  zostalo v evidencii v Košiciach, Bratislave a v Prešove.

Niekde im stačí nižšie vzdelanie

Časť z tých, ktorí boli ešte v júni nezamestnaní, si prácu nájde počas leta. „Ďalší si ju nájdu v septembri. Kto si ju nenájde do konca roka, vystavuje sa veľkému riziku, že skončí ako dlhodobo nezamestnaný,“ hovorí Andelová.

Absolventi vysokých škôl majú pritom menší problém nájsť si prácu ako napríklad ľudia so stredoškolským alebo len so základným vzdelaním. Ten, kto absolvuje vysokú školu, môže totiž pracovať aj na pozíciách, kde stačí nižšie vzdelanie.

Často sa to aj deje. Andelová odhaduje, že asi tretina absolventov nakoniec skončí na miestach, na ktorých by im stačilo nižšie vzdelanie.

Manažment a učitelia

Ústredie práce sa pozrelo aj na to, aké odbory najčastejšie študovali absolventi, ktorí sa po skončení vysokej školy ocitli medzi nezamestnanými. Viac ako 12 percent z absolventov v evidencii vyštudovalo odbor manažment a ekonomika podniku, potom nasleduje pedagogika a učiteľstvo.

Práve z týchto odborov na trh práce prichádza oveľa viac absolventov, ako firmy chcú. Aj preto sa častejšie dostanú do evidencie nezamestnaných.

„Po niektorých profesiách je dopyt súkromnej sféry minimálny – to sú učitelia, pedagógovia, politológovia, sociálni psychológovia, verejné zdravotníctvo. Preto majú šancu uplatniť sa takmer výlučne vo verejnom sektore. Lenže ten toľko ľudí nepotrebuje,“ hovorí Andelová z personálnej agentúry McRoy.

Početné sú aj skupiny absolventov vysokých škôl, v ktorých kvalifikáciu firmy neveria. „To je prípad manažmentu a ekonomiky podniku,“ dodáva.

Pri odboroch, ako je právo, ochrana osôb a majetku, nemusí byť problémom získaná kvalifikácia, teda jej kvalita, a existuje aj dopyt súkromnej sféry. No absolventov je podľa Andelovej  priveľa.

Ponúk bolo viac ako vlani

Niektorí absolventi si hľadajú prácu nielen cez úrady práce, ale aj cez najväčší pracovný portál Profesia.sk. Tam bolo tento rok viac ponúk ako vlani.

Celkovo bolo v júni pre absolventov vysokých škôl 4500 ponúk,  čo je 28 percent zo všetkých inzerátov, ktoré firmy na portáli ponúkali.

„Veľkú šancu nájsť si nové zamestnanie mali absolventi v júni, keď sme zaznamenali až 66-percentný medziročný nárast ponúk vhodných práve pre absolventov,“ povedala hovorkyňa Profesie Katarína Klembalová.

Najčastejšie išlo o miesta v obchode, administratíve, výrobe, ekonomike či účtovníctve a informačných technológiách.

Chcú viac voľna

A akí sú absolventi, ktorí si hľadajú cez portál Profesia prácu? Podľa jeho údajov vyžadujú od zamestnávateľa benefity, dobré platy a flexibilitu.

„Sú sebavedomí, neboja sa diskutovať o podmienkach a veľmi im záleží na tom, pre koho budú pracovať,“ dodáva.  Absolventi, ktorí prichádzajú na trh práce, by chceli rýchlo rásť a rozvíjať sa, ale očakávajú podstatne viac voľna.

Priemerný plat, ktorý by chceli vysokoškolskí absolventi zarábať, je 926 eur, stredoškolskí 790 eur. Najviac by podľa údajov Profesie chceli vidieť na výplatných páskach absolventi fakulty informatiky, lekárskej fakulty a práva.

Mnohí popri škole nepracujú

Na plat vo veľkej miere vplýva aj to, čo robili študenti počas školy. „V súčasnosti sa už aj od absolventov očakáva, že pri vstupe na trh práce budú mať predchádzajúce skúsenosti, či už ide o brigády, stáž alebo dobrovoľníctvo,“ hovorí Klembalová.

Absolventi vysokých škôl sú podľa nej nároční. „Často chcú pracovať v mieste bydliska, odmietajú pozície, v ktorých sa pracuje na zmeny. Postupom času požiadavky znižujú.“ Zlom v požiadavkách väčšinou prichádza po troch mesiacoch až polroku, dodáva.

Študenti u nás však často nepracujú. Keď OECD analyzovalo, koľko študentov popri škole pracuje, Slovensko skončilo z 23 krajín medzi poslednými. Kým v priemere za tieto krajiny pracuje popri štúdiu na škole 39 percent študentov, u nás je to 20 percent zo všetkých študentov.

Menej študentov pracuje len v Taliansku – 15 percent, Česku, Kórei a Belgicku. Najviac je to v Holandsku –  60 percent študentov.

Podiel študentov, ktorí popri škole aj pracujú (v %)

praca_studium

Zdroj: OECD

Ide však o študentov, ktorí sú aj na vysokých aj stredných školách dokopy. Dáta totiž hovoria o ľuďoch od 16 do 29 rokov.

Kombinácia práce a štúdia je pritom dôležitá najmä teraz, keď je nezamestnanosť mladých ľudí vysoká. „Mládež si tak môže rozvíjať zručnosti potrebné na pracovnom trhu tak, aby prechod do práce bol kratší a hladší,“ napísala v komentári OECD.

Podľa štúdie však väčšina študentov počas štúdia u nás nepracuje v odbore, ktorý študuje.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie