Denník N

Bieloruský denník: ako v prvej ženskej revolúcii zvíťazila láska nad strachom

Zľava Veranika Capkalová, Sviatlana Cichanovská a Maryja Kalesnikavová. Foto - archív TASR/AP
Zľava Veranika Capkalová, Sviatlana Cichanovská a Maryja Kalesnikavová. Foto – archív TASR/AP

Cesta bieloruskej ženy z domácnosti s drdolom na hlave k hlavnej tvári protestu.

Každú nedeľu napriek masívnym represiám a zatýkaniam protestujú Bielorusky a Bielorusi proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Sviatlana Cichanovská sa nestala prvým prezidentským kandidátom v Bielorusku.

Pred ňou sa pokúsila stať sa hlavou krajiny Tatyana Korotkevič – podľa oficiálnych údajov získala vo voľbách v roku 2015 presne 4,44 percenta hlasov.

Cichanovská sa však stala prvou kandidátkou, ktorej verila bieloruská väčšina.

Superhrdinky po bielorusky

Všetci sa o Sviatlane dozvedeli ako o žene v domácnosti a manželke Siarheja Cichanovského – známeho blogera a človeka, ktorý oznámil svoje rozhodnutie kandidovať za prezidenta Bieloruska. Po Siarhejovom zatknutí sa Sviatlana dostala do popredia.

Spočiatku placho a neisto, akoby v rozpakoch zo svojho nového postavenia.

Ale rovnako ako sa počas prezidentskej kampane stali odvážnejšími Bielorusi, tak sa Cichanovská čoraz rýchlejšie stávala skutočnou vodkyňou. Bielorusi si ju zamilovali pre jej úprimnosť a jednoduchosť.

Jednou z hlavných udalostí volebnej kampane v lete 2020 v Bielorusku paralelne s jej príbehom bolo zjednotenie troch politických štábov, kde boli zastúpené tri ženy: Sviatlana Cichanovská, Veronika Cepkalo a Maryja Kalesnikavová. Ich spoločná fotografia dala Bielorusom novú nádej.

Tri logá – srdce, päsť, víťazstvo – sa rýchlo stali populárnymi a stali sa symbolmi protestu.

Symboly sa objavili na fotografiách na sociálnych sieťach, na vlajkách a oblečení.

Bieloruské dievčatá si začali vyberať, kým chcú byť z tria Cichanovská – Cepkalo – Kalesnikavová.

Sama Sviatlana a jej nové priateľky z volieb sa zmenili na skutočné rockové hviezdy. Cestovali po celej krajine a hovorili na oficiálnych volebných zhromaždeniach.

Ich vystúpenia boli skôr rockovým koncertom ako politickou udalosťou.

Ľudia boli plní pozitívnych emócií, všetci sme boli šťastní z pocitu, že sa v krajine niečo mení. Že my sami v našej krajine niečo meníme.

Prečo rockové hviezdy?

Dokonca už samotný príchod ženského tria do blízkosti miesta zhromaždenia spôsobil búrku emócií medzi ľuďmi.

Bielorusi tlieskali, skandovali, fotografovali a robili videá.

A Cichanovská, Cepkalo a Kalesnikavová samy mávali naspäť, posielali bozky a šli na pódium so širokými úsmevmi, aby ľudí povzbudili svojou energiou.

Bielorusky, ktoré zmenili všetko

Avšak 9. až 11. augusta Bielorusi zažili jedny z najstrašnejších dní v histórii krajiny.

Bezpečnostné sily na rozkaz Lukašenka a jeho okolia bili a mučili tisíce Bielorusov. Boli zadržaní, nútení kľačať hodiny na kolenách alebo stáť pri stene so zdvihnutými rukami.

Nedávali im žiadne jedlo ani vodu a nedovolili im ísť na záchod. Niekoľko mierumilovných Bielorusov bolo zabitých. Existujú dôkazy o znásilnení: ako žien, tak aj mužov.

11. augusta sme mali pocit, že strach bude trvať večne.

Všetko nasvedčovalo tomu, že proti nám, pokojným Bielorusom, sa začala vojna.

Neustále sme sa rozhliadali po ulici, kaviarne sa zatvárali skoro, aby sa zamestnanci mohli pred zotmením bezpečne vrátiť domov. Všetci videli, chápali a cítili, že sa vám na ulici môže stať čokoľvek.

Všetko sa zmenilo 12. augusta, keď sa bieloruské dievčatá prvýkrát pripojili k reťazcu solidarity v Minsku na námestí neďaleko Komarovského trhu.

Všetci boli oblečení v bielom a mali v rukách biele kvety.

Pamätám si svoje emócie, keď som zistil, že moja priateľka išla do tohto prvého reťazca solidarity. Nevedel som, či ju v ten večer uvidím. Ale vtedy všetko skončilo dobre: nikto nebol zadržaný, navyše dievčatá dali protestu nový impulz. Plakal som: od hrôzy, ku ktorej došlo v posledných dňoch, od neuveriteľného povznesenia, ktoré Bielorusky priniesli, od nekonečnej vďačnosti za túto odvahu.

Ženské pochody

Bielorusky nielenže priviedli ľudí späť do ulíc, ale ukázali tiež všetkým svoju osobitnú silu.

Ak sa veľké všeobecné pochody stali hlavnou aktivitou Bielorusov v nedeľu, potom ženy prevzali sobotu. Ženské tisícové pochody zhromaždili desiatky tisíc účastníkov na vrchole.

Akcie žien boli obzvlášť kreatívne: brilantný pochod, kde všetci mali na sebe krištáľové kamienky a trblietky, hlasný pochod, pochod na podporu Maryje Kalesnikavovej, keď všetky ženy vyšli s červeným rúžom na perách.

Ženské pochody boli silným kontrastom k Lukašenkovmu režimu: ponurému, surovému, zámerne maskulínnemu.

Kvety sú lepšie ako guľky a láska je silnejšia ako strach – Bielorusky ukázali, že sa dá bojovať proti hrubej sile mäkkou silou.

Dlhý čas bezpečnostné sily jednoducho nevedeli, čo robiť s účastníkmi akcií.

Snažili sa vybudovať bariéry, ale dievčatá ich proste obchádzali.

Stovky silovikov v kuklách sa snažili účastníčky obkľúčiť, ale Bielorusky im unikali pomedzi ruky ako v detskej hre. V určitom okamihu sa to zastavilo.

Úroveň násilia sa zvýšila a dievčatá začali zatýkať. Pri jednej z akcií bezpečnostné sily zadržali viac ako štyristo účastníčok.

Ženy na dôchodku

Môžeme smelo povedať, že v Bielorusku protestujú proti Lukašenkovmu režimu zástupcovia všetkých skupín obyvateľstva.

Lekári, študenti, štátni zamestnanci, pracovníci, IT špecialisti, podnikatelia, umelecká obec.

Dokonca aj najkonzervatívnejšia časť spoločnosti – staršia generácia – chce zmenu.

Najvýraznejším dôkazom toho sú pochody dôchodcov.

Niekoľko tisíc skvelých babičiek a deduškov pochodovalo na protest proti diktatúre na hlavnej ulici v Minsku.

Okrem toho sa jedným z hlavných symbolov protestu rýchlo stala 74-ročná Nina Baginská. Jej povestná veta „ja sa prechádzam“ sa zakrátko stala populárnou a zmenila sa na piesne, mémy a objavila sa v iných kreatívnych podobách.

Prvá feministická revolúcia

Prínos žien pre politické udalosti v Bielorusku všetci ešte musíme posúdiť.

Treba zhodnotiť udalosti volieb v roku 2020 a ich vplyv na ženské hnutie v Bielorusku a na imidž a úlohu žien v krajine vo všeobecnosti.

A samotné zmeny v krajine pokračujú.

Ale aj teraz môžeme smelo povedať, že Bielorusi už nedovolia nikomu povedať, že krajina „nemá ústavu pre ženu“.

Je to silný impulz pre feminizmus v Bielorusku, ktorého energiu nesmieme stratiť.

Bieloruské dievčatá dostali stovky a tisíce vzorov: odvážne, slobodné a silné ženy.

A kým chcete byť vy z tria Cichanovská – Cepkalo –  Kalesnikavová, keď vyrastiete?

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid. 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie