Denník N

Tvrdili, že sú citliví na lepok, ale keď ho jedli, nič sa nestalo

Bezlepkový obed. FOTO - WIKIMEDIA/CC
Bezlepkový obed. FOTO – WIKIMEDIA/CC

Bezlepkové potraviny sú v kurze. Výskum však ukázal, že dve tretiny ľudí, ktorí mali neceliakálnu citlivosť na lepok, hlásili rovnaké zažívacie problémy bez ohľadu na to, akú stravu jedli.

Sú všelijaké trendy v stravovaní, teraz letí bezlepková diéta. Nový výskum však ukázal, že iba tretina ľudí, u ktorých diagnostikovali takzvanú neceliakálnu citlivosť na lepok (non-celiac gluten sensitivity), pociťovala nepriaznivé účinky po tom, ako zjedli potraviny s obsahom lepku.

Lepok je zmes proteínov gliadínu a glutenínu. Nachádza sa v pšenici, jačmeni a iných obilninách. Vďaka nemu je chlieb vláčny. Izolovaný lepok, nazýva sa aj seitan, poznajú hlavne vegetariáni a vegáni, používajú ho ako náhradu mäsa.

Príčinou celiakie je abnormálna aktivácia imunitného systému tela, ktoré sa bráni pred prítomnosťou lepku v tenkom čreve. Výsledkom je poškodenie tráviacej sústavy.

Neceliakálna citlivosť na lepok

Od celiakie sa neceliakálna citlivosť na lepok líši – takí ľudia celiakiu nemajú, ale aj tak sú na lepok precitlivení. Tieto poznatky vychádzali z malej štúdie, ktorú v roku 2011 realizoval tím ľudí okolo Petra Gibsona z Monash University v Melbourne.

Bádatelia vtedy ukázali, že konzumácia lepku u ľudí, ktorí nemali celiakiu, viedla k problémom ich tráviacej sústavy. Ťažkosti tohto druhu dostali komplikované pomenovanie „neceliakálna citlivosť na lepok“.

Bezlepkové potraviny sú v móde

Aj tieto údaje prispeli k tomu, že bezlepkové potraviny sú dnes „in“. Ide o veľký biznis, predpokladá sa, že v budúcom roku si Američania kúpia bezlepkové potraviny asi za 15 miliárd dolárov. Percento domácností, ktoré nakupujú bezlepkové potraviny, stúplo z 5 percent v roku 2010 na 11 percent minulý rok, konštatuje Science Alert.

Odhaduje sa, že v Spojených štátoch trpí celiakiou asi 1 percento ľudí, ale bezlepkové potraviny si tam kupuje až 18 percent dospelej populácie. Z minuloročného prieskumu vyplýva, že až okolo 30 percent Američanov chce konzumovať menej lepku, píše New York Times.

Pritom sa zdá, že bezlepkové potraviny nie sú zdravšie ako tie s lepkom a dôkazov, ktoré by potvrdzovali nutnosť ich konzumácie, je pomerne málo.

Nepozorovali zhoršenie

Barbara Zanini a jej tím z univerzity v talianskej Brescii opätovne preverili vplyv konzumácie lepku na ľudí s neceliakálnou citlivosťou na lepok. Minulý mesiac o tom publikovali článok v časopise Alimentary Pharmacology and Therapeutics.

Experimentu sa zúčastnilo 35 ľudí. Podmienkou bolo, aby minimálne šesť mesiacov lepok nekonzumovali. Dostali dve vrecká, označené iba ako „A“ a „B“, v každom z nich bolo 10 gramov múky, klasickej alebo bezlepkovej. Ktorá je ktorá, nevedeli.

Ich úlohou bolo, aby desať dní pridávali do svojho jedla múku z jedného z vreciek. Potom sa na dva týždne vrátili k svojej typickej strave, následne mali desať dní dávať do jedla múku z druhého vrecka.

Na 7-stupňovej škále od „žiadne nežiaduce účinky“ po „veľmi vážne nežiaduce účinky“ mali zaznamenávať všetky zdravotné príznaky spojené s bolesťou, hnačkou, nevoľnosťou alebo so zápchou. Uhádnuť tiež mali, v ktorom vrecku podľa nich bola klasická a bezlepková múka.

Bádatelia zistili, že až 17 ľudí z celkového počtu 35 sa netrafilo, a mysleli si, že jedli klasickú múku, ktorú považovali za zdroj svojich zažívacích problémov, hoci v skutočnosti jedli múku bezlepkovú. Ďalších šesť ľudí nedokázalo medzi oboma druhmi múk rozlíšiť. Spolu ide o 66 percent účastníkov štúdie. Znamená to, že len 34 percent ľudí správne priradilo svoje zažívacie problémy k múke s lepkom.

Počas experimentu ľudia hlásili len slabé symptómy. Na uvedenej 7-stupňovej škále hodnotili väčšinu črevných problémov známkou tri.

„Naša štúdia ukazuje, že konzumácia lepku viedla k návratu symptómov len u tretiny pacientov s neceliakálnou citlivosťou na lepok. Znamená to, že neceliakálna citlivosť na lepok je správnou diagnózou len u tretiny ľudí, ktorí síce celiakiu nemajú, ale rozhodli sa konzumovať potraviny bez lepku,“ píšu autori v článku.

Pochybnosti aj v starších štúdiách

Tieto zistenia sú v súlade so staršou štúdiou z roku 2013. Ľudí rozdelili do troch skupín, na stravu s vysokým, nízkym alebo so žiadnym obsahom lepku. Ľudia vykazovali podobné zažívacie problémy bez ohľadu na to, do ktorej skupiny patrili.

Tieto závery potvrdila aj ďalšia štúdia, tentokrát z minulého roka. Na oboch experimentoch sa podieľal Peter Gibson; ten Peter Gibson, ktorý v roku 2011 pracoval na článku, podľa ktorého je neceliakálna citlivosť na lepok skutočný jav.

Teraz sa však zdá, že to tak nemusí byť. Ak odhliadneme od lepku a na vec sa pozrieme zo širšej perspektívy, vidíme tu, ako funguje veda – je to nekonečný proces opráv samého seba.

V empirickej vede máme k dispozícii vždy iba limitovaný súbor dát, a tie môžu byť v budúcnosti kedykoľvek revidované. Je veľmi dobre možné, že neceliakálna citlivosť na lepok je takým adeptom, ktorého evidenciu sme raz mali, ale svoj názor sme medzitým opravili.

Konečné slovo, zdá sa, zatiaľ nemožno vyniesť, aj preto, že štúdiu od Zaniniovej a jej tímu robili iba na veľmi malej vzorke 35 ľudí a ich výpovede o vlastnom zdravotnom stave vychádzali z vlastných pozorovaní, ktoré podliehajú chybám.

Nocebo a iné látky ako lepok

V prípade, že lepok nie je zodpovedný za zažívacie problémy ľudí zaradených do uvedených štúdií, môže za to – okrem iného – aj takzvaný nocebo efekt. Zatiaľ čo pri placebe vedie inak neúčinná látka k zlepšeniu stavu pacienta, pri nocebe dochádza naopak k zhoršeniu jeho stavu.

Inými slovami, účastníci experimentu očakávali, že sa ich stav v jeho priebehu zhorší; a ich rozrušenie spôsobilo, že sa tak aj stalo.

Za vznik zažívacích problémov môžu byť zodpovedné aj celkom iné látky, ktoré náš organizmus ťažko trávi.

Dostupné z: DOI:10.1111/apt.13372.

Teraz najčítanejšie