Denník N

Po niekom zvon, po niekom kopa hnoja…

[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]

Jeden z najlepších filmov v histórii svetovej kinematografie, Andrej Rubľov (1966), sa končí pôsobivou scénou. Film sa odohráva v 15. storočí v Rusku. Epidémia moru, tatárske vpády. Veľkovojvoda potrebuje nový veľký bronzový zvon. Zvon je dôležitá vec, internet stredoveku, oznamuje čas, smrť, sviatky a bije aj na poplach.

Poslovia sa vyberú do dediny, kde žijú zvonolejári, ale žiadneho nenájdu. Všetci zahynuli na mor. Nažive zostal jedine nedospelý syn jedného z nich, chlapča Borisko. Ten poslov presvedčí, že mu otec pred smrťou zveril tajomstvo zliatiny, a rovnako presvedčí aj veľkovojvodu, ktorý ho obrovskou úlohou poverí. Samozrejme, ako to býva v tej dobe zvykom, za neúspech sa platí hlavou.

Borisko sa pustí do práce, vedie skupinu pomocníkov, tvrdohlavo ide za cieľom, odmietajúc rady starších a skúsenejších. Po úmornej lopote je zvon hotový, veľkovojvoda prichádza na preberačku. Jeho zahraničný hosť, vidiac sopliaka zvonolejára, sa staví, že zvon nezazvoní.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Umelci píšu

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie