Berlínska regulácia nájmov sa skončila katastrofou
Pred rokom zaviedla ľavicová vláda hlavného mesta Nemecka centrálne plánovanie na mestskom trhu s bývaním. Bol to zlý krok.
Autor je komentátor Bloomberg Opinion
Ak populizmus na politickej pravici znehodnocuje demokraciu, populizmus na ľavej strane ničí ekonomiku. Najnovšie dôkazy nájdete pri blízkom pohľade na trh s nehnuteľnosťami v nemeckom hlavnom meste Berlín.
Súťaž o demagóga
Pred rokom začala platiť v meste legislatíva určujúca maximálnu mieru nájomného, čo je krok, ktorý v Nemecku nemal obdoby. Pri všetkých bytoch postavených pred rokom 2014 bolo nájomné zmrazené na úrovni z 18. júna 2019, nech už bolo akékoľvek. Nájomníci v týchto bytových jednotkách môžu tiež prinútiť prenajímateľov, aby znížili nájomné definované ako „neprimerané“.
Táto reforma platí s láskavým dovolením „červeno-zeleno-červenej“ mestskej vládnej koalície zloženej z troch ľavicovo orientovaných strán: sociálnych demokratov SPD, Zelených a strany Ľavica, ktorej veľká časť členstva pochádza z komunistickej strany bývalého východného Nemecka.
Zdá sa, že toto dedičstvo udávalo tón kampane, ktorá spomenutej legislatíve predchádzala. Občas sa kampaň zmenila na súťaž medzi koaličnými partnermi o to, kto by mohol hrať najdemagogickejšieho bojovníka a postaviť proti sebe nájomníkov proti prenajímateľom. Pravdepodobne nebude náhoda, že v Berlíne existuje ešte samostatná snaha o uzákonenie práva na vyvlastnenie veľkých spoločností vlastniacich nehnuteľnosti.
Dva odlišné trhy
Bytový problém bol, samozrejme, skutočný: nájomné v Berlíne, v meste, ktoré bolo kedysi hrdé na to, že je výstredné a dostupné, v posledných rokoch prudko stúplo, pretože dopyt zo strany nových obyvateľov vysoko prevyšoval ponuku.
Správnou odpoveďou na tento nedostatok by bolo zvýšenie ponuky, čo by šlo napríklad obmedzením byrokracie v územnom plánovaní a výstavbe. Naopak, ako som tvrdil už v článku z roku 2019, berlínsky prístup sa dostáva do rovnakej logickej pasce, ako keď stanovíte cenu akéhokoľvek iného tovaru. Napríklad pri nedostatku potravín sa reguláciou ceny chleba vymení iba jeden prejav nedostatku (vysoké ceny) za iný (prázdne police).
Teraz však začínajú prichádzať aj empirické údaje a štyria ekonómovia mníchovského Inštitútu pre ekonomický výskum Ifo – Mathias Dolls, Clemens Fuest, Florian Neumeier a Daniel Stoehlker – sa týmito číslami prehrýzli. Čo hovoria?
