Denník N

Piesok sa zdá ľahký ako vzduch, ale tomu, kto ho dýcha, prináša smrť

Igor Matovič. Foto - TASR
Igor Matovič. Foto – TASR

Darmo budeme hasiť oheň korupcie, keď nás zadusí piesok bláznovstva.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Keď som si pred rokom v to nedeľné ráno pozrel výsledky parlamentných volieb, premkol ma presne taký istý pocit zmaru ako po voľbách v roku 1992. Mrazivé déjà vu.

Pred takmer 30 rokmi všetci a všade dookola hovorili, ako sa po rokoch komunistickej totality vraciame na cestu demokracie, ako sa z konečne zvrchovaného Slovenska stane nové Švajčiarsko a podobne.

Vedel som o ňom dosť

Prečo som teda mal pocit zmaru? Veď by predsa bolo fantastické, keby bolo Slovensko demokratickou súčasťou Európy.

Prvý problém bol, že voľby v roku 1992 vyhralo Hnutie za demokratické Slovensko, a mne bolo jasné, že budúcnosť demokracie na Slovensku je preto prinajmenšom sporná.

Tomáš Janovic napísal: „Keď vojde zlo, tak povie – dobrý deň, som dobro. Keď vojde dobro, povie iba – dobrý deň.“

Podobne ako Nemecká demokratická republika nikdy nemala v pláne byť demokratickou, Hnutie za demokratické Slovensko nemalo záujem ani o demokraciu, ani o Slovensko. Preto muselo mať oba tieto pojmy v názve.

Druhý problém bol, že na čele toho hnutia stál Vladimír Mečiar – politik, ktorého som v čase volieb v roku 1992 síce poznal sotva dva roky, ale vedel som už o ňom dosť na to, aby som si žiadne veľké nádeje, pokiaľ ide o demokraciu na Slovensku, nerobil.

Na jar roku 1990, pár mesiacov po Novembrovej revolúcii, ešte upozorňoval všetkých, čo za komunizmu zneužívali svoje postavenie, že vo väzniciach je pre nich dosť miesta, a v televízii vystupoval ako veľký zástanca federácie s Čechmi, onedlho na to sa pobratal s komunistami aj nacionalistami, rozbil Československo a zneužívanie verejnej funkcie sa na Slovensku stalo normou.

Žiadne veľké nádeje

Pred rokom všetci a všade dookola hovorili, ako sa po rokoch rozkrádania štátu vraciame na cestu právneho štátu, ako sa Slovensko konečne prinavráti do našich rúk a podobne.

Prečo som teda mal znovu pocit zmaru?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Igor Matovič

Komentáre

Teraz najčítanejšie