Zbohatli na biznise s respirátormi: Merkelovej CDU pred voľbami otriasajú korupčné škandály

Najväčšiu nemeckú stranu CDU pred víkendovými voľbami v dvoch spolkových krajinách mimoriadne nepríjemne zasiahol veľký korupčný škandál.

Kresťanských demokratov môže poškodiť nielen v regionálnom súboji, ale môže skomplikovať aj ich snahu vyhrať s prevahou septembrové parlamentné voľby.

Nový škandál sa týka dvoch poslancov, ktorí si privyrobili vďaka biznisu s respirátormi v čase pandemickej krízy. Obaja už medzitým oznámili odchod z politiky, no povesť vládnucej strany už vážne utrpela.

Podobný škandál už raz skoro CDU zničil

“Korupčný škandál s respirátormi poškodil CDU. Stačí sa pozrieť na nové prieskumy, kde vidno dva až štyri percentá poklesu v popularite,“ hovorí pre Denník N berlínsky analytik Gustav Gressel z Európskej rady pre zahraničnú politiku.

Škandál navyše prichádza v čase, keď sa zväčšuje nespokojnosť s lockdownom aj hnev pre pomalé tempo očkovania.

“A práve za toto je zodpovedná najmä CDU, vzhľadom na to, že kontroluje ministerstvo zdravotníctva a najdôležitejší post kancelárky,“ hovorí Gressel. Podľa neho bude pre konzervatívcov ťažké získať späť dôveru nezávisle od toho, či sa poslanci vzdajú svojich mandátov.

Poslanec Nikolas Löbel už oznámil, že sa v lete stiahne z politiky, po tom, ako sa ukázalo, že jeho spoločnosť zarobila 250-tisíc eur ako prostredník medzi dodávateľom respirátorov v Bádensku-Württembersku a súkromnými spoločnosťami. Práve v tomto štáte sú pritom v nedeľu voľby.

Pôvodne sa Löbel chystal odísť iba zo zahraničného výboru, silnejúci tlak na stranu pred regionálnymi a septembrovými federálnymi voľbami však zmenil jeho plány.

Podobne, ako píše Financial Times, oznámil rezignáciu aj Georg Nüßlein, ktorý bol zástupcom šéfa parlamentnej frakcie CDU. Vyšetrujú ho za korupciu po tom, čo jeho konzultačná firma pomohla dohodnúť veľkú dodávku respirátorov od čínskeho dodávateľa počas prvej vlny pandémie. Polícia dokonca prehľadala aj jeho kanceláriu v Bundestagu.

“Toto má potenciál, aby to spôsobilo dlhodobú škodu CDU,“ povedal pre FT kresťanský demokrat Olav Gutting. Prirovnáva to dokonca k najhoršej kauze CDU v histórii, keď Helmut Kohl priznal prijatie nelegálnych straníckych darov, keď bol kancelárom v 90. rokoch.

“Tento darcovský škandál takmer zničil CDU. A toto môže byť aféra rovnakého kalibru, ak sa každý týždeň objaví správa o respirátoroch,“ citujú ho britské noviny.

Nie je sám, kto je z vývoja vo svojej strane zdesený.

Susanne Eisenmannová, ktorá vedie CDU v Bádensku-Württembersku, pre Spiegel povedala, že “je neprijateľné, aby sa poslanec obohacoval na zháňaní respirátorov počas vážnej krízy”. Podlamuje to podľa nej dôveru v demokraciu.

CDU nie je medzi favoritmi

Nedeľné voľby sa týkajú západných spolkových krajín Bádensko-Württembersko a Porýnie-Falcko, kde vládne trojkoalícia, prezývaná “semafor” podľa farieb jednotlivých strán sociálnych-demokratov (SPD), liberálov z FDP a zelených.

Sociálni demokrati tam predbehli v prieskumoch CDU.

V druhej krajine, Porýní-Falcku, idú proti sebe dvaja najväčší rivali a zároveň koaliční partneri CDU a Zelení. V prieskumoch sa darí výrazne viac Zeleným, ktorí si situáciu vychutnávajú. Jedna z ich dvoch spoločných lídrov, Annalena Baerbocková, hovorí o tom štrukturálnom a systematickom probléme CDU/CSU so zlyhaniami.

Problémy s vyšetrovaním pre korupciu má v CDU aj ďalší poslanec Axel Fischer, ktorého nedávno zbavili poslaneckej imunity. Spolu s ďalším bývalým kolegom mali dostať peniaze od Azerbajdžanu za hlasovanie v prospech tejto krajiny, napísali FT.

Korupčné aféry prichádzajú pre kresťanských demokratov v zraniteľnom momente, keď si vyberajú smerovanie po plánovanom odchode Angely Merkelovej po vyše 15 rokoch z politiky.

Ich nový líder Armin Laschet sa ujal líderskej pozície len v januári a v koalícii CDU/CSU sa ešte len zvedie súboj o to, kto pôjde do veľkých federálnych volieb ako kandidát na post kancelára. Slabý Laschetov výkon a dopad korupčných afér môže otriasť jeho pozíciou.

Merkelová je už jednou nohou na odchode, jej vplyv je čoraz menší. “Posledné týždne ukázali, že stále ťažšie a ťažšie hľadá svoju cestu,“ napísali FT.

Zraniteľné Nemecko: Čelí najväčšej dezinformačnej kampani

Paralelne s korupčnými škandálmi sa musia nemeckí politici vyrovnať aj s kyberhrozbami a masívnymi dezinformačnými kampaňami.

Nemecko sa podľa čerstvej správy EÚ stalo najčastejším terčom ruských dezinformácií.

“Žiadny štát EÚ nečelil horším útokom ako Nemecko,“ píše sa v správe, ktorú zverejnila diplomatická služba v Bruseli. Od roku 2015 išlo o viac ako 700 prípadov dezinformácií, ktoré sa týkali Nemecka podľa databázy EUvsDisinfo. Vyše tristo prípadov sa týkalo Francúzska a okolo 170 Talianska.

Problémom sú však aj kyberútoky. Keď sa kancelárka Angela Merkelová stretla online s novým vedením strany v januári, hekeri podľa Deutsche Welle podnikali sériu masívnych útokov na konferenciu. “V istom momente uspeli, stránka skolabovala a živý prenos padol,“ píše DW.

Naspäť ju technici vrátili tak, že zablokovali prístup všetkým mimo Nemecka.

O veľkej kyberhrozbe hovorí aj nemecká inštitúcia, ktorá má na starosti boj s kyberzločinom – Federálna informačná bezpečnosť (BSI).

Pre lepšie pochopenie DW kyberhrozby rozdelila do troch kategórií. V tej prvej sa hekeri snažia dostať do vnútra straníckych systémov, keďže v čase opatrení proti korone sa viac kampaňuje na internete ako v uliciach. Môžu tak útočiť podobne ako počas volebného zjazdu CDU a sabotovať predvolebné akcie.

Možné je aj narušenie dňa volieb napríklad heknutím softvéru, ktorý sa používa na rátanie hlasov. Aj keby sa BSI podarilo tomu preventívne zabrániť, v jednej veci si nepomôže. “Je bezmocná voči zavádzajúcim alebo falošným informáciám, ktoré manipulujú s voličským správaním,“ píše DW.

Merkelovej hovorca pre digitálnu politiku Tankred Schipanski opísal dezinformačnú kampaň ako najväčšiu výzvu pre Nemecko. Často je podľa neho organizovaná a financovaná zo zahraničia a šíri sa pomocou domácich aktérov, k akým patrí napríklad krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Treťou kyberhrozbou je podľa DW sofistikovaná komplexná operácia – hybridný útok, aký sme videli počas prezidentských volieb v Spojených štátoch v roku 2016 alebo sledujeme pri útokoch na západné vakcíny.

Ide o kombináciu hekovania a nasadenia prekrútenej informácie, ktorú potom promujú politickí hráči alebo spriaznené médiá. Väčšinou sa to začína phishingovými útokmi, ktoré prichádzajú najmä z Ruska, Číny, ale aj Severnej Kórey či Iránu. “Po heknutí sa upravený materiál zverejní online, kde žije svojím životom,“ vysvetľuje DW.