Denník N

Paleo diéta? Hlúposť, už nežijeme v praveku, nemali by ste ani vy

Jaskynný človek od Banksyho. FOTO - Banksy/Lord Jim/CC
Jaskynný človek od Banksyho. FOTO – Banksy/Lord Jim/CC

Evolúcia sa pred 10-tisíc rokmi neskončila. Pravekí lovci a zberači jedli to, čo jedli, pretože im nič iné neostávalo. Naše telá sa už zmenili.

Jedli to naši pravekí predkovia, mali by sme aj my. Asi taká je logika v pozadí takzvanej paleo diéty. Vychádza z predstavy, že milióny rokov konzumovali hominidi hlavne mäso, orechy alebo rôzne bobule, na ktoré sa naše telá postupne adaptovali.

Naopak, obilniny či mliečne produkty, ktoré sú v našom jedálničku relatívne nové, predstavujú problém – náš metabolizmus si na ne jednoducho ešte nezvykol.

Prívrženci paleo diéty tvrdia, že evolúcia je pomalý proces a trvá desaťtisíce rokov, kým dôjde k zmene. „Moderné jedlá“ preto vinia napríklad z rôznych zápalových a alergických reakcií tela.

Tri hlavné chyby

Takého uvažovanie je chybné hneď z niekoľkých dôvodov. Selektívne glorifikuje určitý zvláštny úsek našej evolučnej histórie. Trvá na tom, že sme po biologickej stránke zhodní s našimi pravekými predkami. A napokon, popiera výhody modernej stravy.

Že sa ľudia dokážu na zmenu podmienok, v ktorých žijú, adaptovať pomerne rýchlo, dokazuje napríklad naša nová schopnosť spracovať cukry v mlieku. Pred neolitickou revolúciou sme zvieratá nechovali, mlieko sme preto nepili. Z toho dôvodu bola schopnosť rozkladať cukry v mlieku úplne zbytočná – každý človek vtedy trpel intoleranciou laktózy.

Lenže potom sme začali chovať dobytok a piť mlieko. Výskum ukazuje, že variant LCT génu, vďaka ktorému už intoleranciou laktózy netrpíme, máme doslova len niekoľko desiatok generácií. Napríklad pastieri z kultúry Yamna, ktorí prišli do Európy z okolia Čierneho mora, ho nemali ešte pred 4 800 rokmi.

Evolúcia pomerne expresne zareagovala a vybavila nás užitočnou schopnosťou rozkladať cukry v mlieku po tom, čo pribudlo do nášho jedálnička.

Podobných rýchlych genetických mutácií je oveľa viac. Napríklad modré oči sú s nami asi len 6- až 10-tisíc rokov.

Ako vyzeral praveký banán?

Problémom paleo diéty je aj to, že vlastne každý druh ovocia či zeleniny, ktorý dnes jeme, sa dramaticky líši od potravy našich pravekých predkov.

Kedysi sme napríklad poznali len druh Brassica oleracea, z ktorého sme urobili kel, karfiol, brokolicu alebo ružičkový kel. Banány sme začali pestovať asi pred 8- až 9-tisíc rokmi v Ázii. Vtedy nevyzerali príliš vábne, umelou selekciou sme ich zmenili do dnešnej podoby.

Nejde len o jedlo, zoberte si takého psa. Kedysi vyzerali všetky úplne rovnako, išlo o vlkov. Ale umelou selekciou sme z nich urobili miniatúrne čivavy aj obrovské mastify.

https://www.youtube.com/watch?v=yArPNtiQDcM

Trpeli artériosklerózou

Naši pravekí predkovia, ktorí boli na paleo diéte (nič iné im nezostávalo), vďaka nej neboli prototypmi „zdravých atlétov“, málo z nich sa dožilo štyridsiatky.

Výskum z časopisu Lancet ukázal, že naši mladší predkovia, nie pravekí, ale tí starovekí, trpeli vo viac ako tretine prípadov artériosklerózou, ľudovo povedané stvrdnutými a zhrubnutými tepnami a stratou ich elastickosti.

Nejde teda o „výdobytok“ modernej civilizácie, ktorej členovia si v reštauráciách s rýchlym občerstvením pochutnávajú na čipsoch, hranolčekoch a sladených nápojoch.

Naše telo nie je súborom adaptácií iba na život v paleolite; evolúcia sa pred 10-tisíc rokmi neskončila. Pravekí lovci a zberači jedli to, čo jedli, pretože im nič iné neostávalo. Dnes je „paleo diéta“ voľbou. Zdá sa, že nie práve najlepšou.

Teraz najčítanejšie