Odmietajú vakcíny, no Rusko majú radi. Sputnik otestuje psychologickú teóriu

Hovorili, že sa nechcú dať zaočkovať proti covidu, lebo nie sú „pokusné králiky“, no ruskou vakcínou Sputnik V by sa niektorí z nich zaočkovať dali.

Lenže ak je niekto proti očkovaniu, musí byť aj proti očkovaniu Sputnikom (či inou vakcínou).

Prečo niektorým neprekáža Sputnik, ak predtým s vakcínami nesúhlasili? Prečo boli pre niektorých ľudí vakcíny doteraz zlé, ale ruského Sputnika sa zastávajú?

Postoje politikov k téme už priblížil redaktor Denníka N Vladimír Šnídl, v tomto článku jav opíšeme z psychologického hľadiska.

Príklad s fajčením

Začnime pri kognitívnej disonancii.

K javu dochádza, keď k jednej a tej istej veci máme protichodné (disonantné) postoje. Napríklad fajčiarovi fajčenie chutí, no taký človek vie aj to, že fajčenie zabíja. Fajčiar teda chce aj nechce fajčiť.

Podľa teórie kognitívnej disonancie sú takéto protichodné postoje nepríjemné, preto sa ich zbavujeme. Ako? Aj selekciou a ohýbaním faktov.

Niektorí fajčiari hovoria, že fajčia iba sporadicky, takže sa to vlastne nepočíta. Iní zase vravia, že ich rodičia fajčili celý život a dožili sa 80 rokov. Takže majú dobré gény a môžu aj oni.

Čo to znamená? Vždy si nájdeme spôsoby, ako svoje správanie ospravedlniť. Keď nájdeme tie správne dôvody, ktoré v dostatočnej miere obhája naše činy, disonancia zmizne. A fajčiar môže spokojne fajčiť ďalej.

Čakali na mimozemšťanov, ktorí nechodili

Prvý raz sa kognitívna disonancia skúmala v 50. rokoch minulého storočia. Psychológ Leon Festinger s kolegami prenikol do apokalyptickej sekty s názvom Seekers (Hľadači).

Médium Dorothy Martinová členom skupiny hovorila, že je napojená na „vyššie bytosti“ z planéty Clarion mimo našej slnečnej sústavy. Podľa ženy v proroctvách stálo, že vyššie bytosti zničia hriešne ľudstvo apokalyptickou morskou vlnou, no členov sekty, ktorí sú neskazení, zachránia.

Členovia skupiny preto očakávali prílet mimozemšťanov, ktorý bol naplánovaný na 21. december 1954. Keď mimozemšťania opakovane nechodili, príslušníci kultu prežívali kognitívnu disonanciu – na jednej strane bolo proroctvo o prílete mimozemšťanov, na druhej strane bol fakt, že neprileteli.

Ako z toho von? Členovia sekty sa začali správať ako spomínaní fajčiari – hľadali spôsoby, ako protichodné (disonantné) javy vysvetliť. Raz poslúžil zips, ktorý na seanse nemal čo robiť. Potom mimozemšťania neprileteli z toho dôvodu, že skupina vysielala toľko dobra, lásky a svetla, že vyhubenie hriešneho ľudstva sa odložilo.

Inokedy mimozemšťania neprileteli preto, lebo pri mieste pristátia sa zhromaždilo asi dvesto zvedavcov, v ktorých blízkosti by sa vyššie bytosti necítili dobre, takže prílet sa odvolal.

Niektorí prívrženci Seekers neustále hľadali nové spôsoby, ako svoju vieru ospravedlniť. V ich predstavách mimozemšťania naozaj žijú a komunikujú s médiom. Neprileteli len pre zips či mediálny humbug.

Niečo podobné môže nastať aj okolo očkovania proti covidu. Niektorí ľudia mohli byť proti vakcínam, lebo – ako hovoria – „nie sme ovce“, „nie sme pokusné králiky“ a „vakcíny zabíjajú“.

Keď sa však na scéne objavila vakcína z Putinovho Ruska, svoje postoje zmenili, takže prestali hovoriť o pokusných králikoch, hoci paradoxne Sputnik ešte nemá schválenie od Európskej liekovej agentúry (EMA), zatiaľ čo kritizované vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech, Moderna či AstraZeneca ho majú.

Vymedziť sa voči západnému svetonázoru

Dodajme, že v tejto chvíli nepoznáme počet ľudí, ktorí zažívajú podobnú dilemu, a celkom nevieme, prečo doteraz odmietali očkovanie.

Podľa sociálneho psychológa Radomíra Masaryka z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave „sa chce časť ľudí Sputnikom vymedziť voči západnému svetonázoru“.

Vakcíny sú v jadre sporu preto, lebo ich fungovanie nie je intuitívne, čo umožňuje šírenie nepravdivých fám. „Keď si zlomíme nohu, chápeme, prečo ju dá lekár do sadry. Keď sa zlomí palica, tiež ju omotáme páskou, aby držala. Tomu každý rozumie, no pri vakcínach to tak nie je,“ dodal v tejto súvislosti Masaryk.

Navyše vakcíny predstavujú zásah do organizmu vo chvíli, keď sme zdraví, čo popieračom umožňuje, aby tému rámcovali ako neopodstatnenú intervenciu farmafiriem bažiacich po zisku (napríklad dávka od AstraZenecy nestojí ani dve eurá; ak by farmafirmám naozaj išlo len o zisk, vakcíny – ktoré sú prevenciou ochorenia covid-19 – by sa vôbec nevyvíjali a namiesto toho by sa vyvíjali len drahé lieky pre pacientov na JIS, kde starostlivosť stojí tisíce eur).

Žijú s protichodnými názormi

Psychologička Vladimíra Čavojová upozornila, že sú situácie, keď ľudia dokážu žiť s protichodnými názormi a nemajú potrebu kognitívnu disonanciu redukovať.

„V zahraničných výskumoch sa ukázalo, že ľudia, ktorí majú konšpiračnú mentalitu, dokážu uveriť tomu, že Usámu bin Ládina zabili predtým, ako sa hovorilo v médiách, no skôr uveria aj tomu, že stále žije,“ povedala vedkyňa z Ústavu experimentálnej psychológie SAV.

Na mysli mala výskum, ktorý v roku 2012 vyšiel v časopise Social Psychological and Personality Science. Autori zahraničnej štúdie zistili aj to, že tí, ktorí si mysleli, že princezná Diana v roku 1997 svoju smrť fingovala, aby unikla dotieravým médiám, sa vo zvýšenej miere zároveň domnievali, že autonehoda, pri ktorej v Paríži zahynula, bola výsledkom úmyselnej vraždy.

Časť ľudí na Slovensku si na začiatku pandémie zase myslelo, že vírus nemá prirodzený pôvod a unikol z laboratória. „Tí, ktorí si mysleli, že vírus zámerne vytvorili v Číne, skôr súhlasili aj s tým, že ho vytvorili v USA,“ dodala psychologička.

Ak vírus unikol z laboratória, tak buď z čínskeho, alebo amerického (hoci pre také tvrdenie v súčasnosti nemáme dôkazy a vedecká komunita sa väčšinovo kloní k téze, že vírus má prirodzený pôvod). Podobne, princezná Diana a Usáma bin Ládin nemôžu žiť aj nežiť.

Odmietajú oficiálne inštitúcie

Ako môžu niektorí ľudia zastávať protichodné názory bez toho, aby mali potrebu redukovať disonanciu, ktorá z nich plynie?

„Je tam niečo nadradené, čo im umožňuje, aby verili protikladom, napríklad nedôvera k vysvetleniam mainstreamu. Takí ľudia veria hocičomu inému ako oficiálnemu vysvetleniu,“ hovorí Čavojová.

Keďže ľudia s konšpiračným myslením nedôverujú oficiálnym inštitúciám a štandardným médiám, siahnu po akýchkoľvek alternatívnych vysvetleniach, aj keď sa navzájom vylučujú.

Čavojová ešte upozornila, že hoci niektorí ľudia na Slovensku zmenili na očkovanie názor po tom, ako na scénu vstúpil Sputnik, neznamená to, že sa ním aj dajú zaočkovať.

Verbálne deklarovať nejaký postoj je jedna vec, ale dať sa zaočkovať je niečo celkom iné, vysvetlila vedkyňa z SAV.

Sklon k sebapotvrdzovaniu

Okrem kognitívnej disonancie pripadá v tejto veci do úvahy aj jav zvaný konfirmačné skreslenie. Znamená, že informácie vyhľadávame, interpretujeme a hodnotíme tak, aby boli v súlade s našimi predchádzajúcimi postojmi (z angl. confirmation bias, sklon k sebapotvrdzovaniu).

Jav spôsobuje, že nehľadáme informácie, ale konfirmácie. Čiže potvrdenia toho, čo si už vopred chceme myslieť. Medze našej predstavivosti sú prakticky neobmedzené a ohýbať a selektovať fakty možno skoro ľubovoľne.

Jav posilňujú sociálne siete a bubliny (z angl. echo chambers), ktoré sa na nich tvoria. „Ak kedysi prišiel človek do krčmy a povedal, že Zem je plochá, všetci na neho pozerali, čo to rozpráva. Ale dnes vám Facebook servíruje to, čo chcete počuť. Ak na ňom používatelia od rána do večera vidia, že Sputnik a ivermektín fungujú, tiež si to budú myslieť. Potom podľahnú dojmu, že je tu malá vládnuca elita, ktorá je proti Sputniku a ivermektínu, a oni proti nej musia bojovať,“ hovorí Masaryk.

Dodajme, že ivermektín je predmetom výskumu vo viacerých krajinách, no jednoznačné dôkazy o jeho účinnosti nie sú v tejto chvíli k dispozícii. To nevylučuje, že ivermektín naozaj funguje. Vedci sú však v tejto chvíli skôr opatrní a zdôrazňujú potrebu ďalšieho výskumu (klinické štúdie).

Dosiahli sme aj veľké veci

Hoci naša myseľ nie je dokonalá a obsahuje veľa skreslení, je dosť dobrá na to, aby sme vyleteli na Mesiac, vybudovali CERN alebo ISS a expresne rýchlo vyvinuli vakcíny proti covidu.

„Psychológovia sa zameriavajú na chyby v uvažovaní, ktoré sú v modernej spoločnosti vypuklejšie, ale aj s týmito sklonmi sme dosiahli veľké veci,“ hovorí Čavojová.

Niektoré nové práce sa preto snažia „rehabilitovať rozum“, ktorý sa niekedy karikuje len do „otroka vášní“ či intuícií.

Čo sa týka konfirmačného skreslenia, psychológ Hugo Mercier z parížskeho inštitútu Jeana Nicoda hovorí, že nejde ani tak o chybu, ale adaptívny znak, ktorý nám umožňuje lepšie presviedčať druhých.

To je mimoriadne dôležité, lebo človek je sociálny tvor a na jeho postavení v komunite – ktoré si buduje vplyvom na iných – záleží.

S konfirmačným skreslením nemožno podľa Merciera bojovať zlepšovaním uvažovania, ktoré je vytrhnuté zo sociálneho kontextu a pri ktorom nie je človek vystavený názorom iných (z angl. solitary reasoning). Podľa neho by sme mali „čo najviac vyťažiť zo vzájomnej výmeny argumentov“ a „vzájomnej interakcie s druhými“. Ak sa v malej skupine ľudí vymieňajú názory, kooperuje sa a ťahá sa za jeden povraz, vygenerujú sa riešenia, ktoré sú lepšie ako tie od jednotlivca, uvádza Mercier.