Denník N

Odmietajú vakcíny, no Rusko majú radi. Sputnik otestuje psychologickú teóriu

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Kedy dokážeme žiť s protichodnými názormi, kedy ich redukujeme a ako to robíme? Ako si niektorí ľudia môžu myslieť, že princezná Diana zároveň žije aj nežije? Text o sklone k sebapotvrdzovaniu a kognitívnej disonancii. Na jej počiatku bol výskum apokalyptickej sekty.

Hovorili, že sa nechcú dať zaočkovať proti covidu, lebo nie sú „pokusné králiky“, no ruskou vakcínou Sputnik V by sa niektorí z nich zaočkovať dali.

Lenže ak je niekto proti očkovaniu, musí byť aj proti očkovaniu Sputnikom (či inou vakcínou).

Prečo niektorým neprekáža Sputnik, ak predtým s vakcínami nesúhlasili? Prečo boli pre niektorých ľudí vakcíny doteraz zlé, ale ruského Sputnika sa zastávajú?

Postoje politikov k téme už priblížil redaktor Denníka N Vladimír Šnídl, v tomto článku jav opíšeme z psychologického hľadiska.

Príklad s fajčením

Začnime pri kognitívnej disonancii.

K javu dochádza, keď k jednej a tej istej veci máme protichodné (disonantné) postoje. Napríklad fajčiarovi fajčenie chutí, no taký človek vie aj to, že fajčenie zabíja. Fajčiar teda chce aj nechce fajčiť.

Podľa teórie kognitívnej disonancie sú takéto protichodné postoje nepríjemné, preto sa ich zbavujeme. Ako? Aj selekciou a ohýbaním faktov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Koronavírus

    Očkovanie proti koronavírusu

    Omyly mysle

    Veda

    Teraz najčítanejšie