Ochranca vody, pôdy i bezpečnosti

Z premiérovho vyjadrenia o otvorení otázky ústavnoprávnej ochrany pôdy ešte nevyplýva, že ide o viac než o slová, ale pohľad do minulosti napovedá, že by si poslanci do volieb mohli ešte aspoň raz poriadne zanovelizovať.

Naivná predstava, že sa základný zákon štátu mení len s rozmyslom, po dlhej debate, a nie účelovo, na politickú objednávku a ako výsledok obchodu, dostala v roku 2014 dve tvrdé rany, a to keď v júni stodva poslancov hlasovalo za ústavnú ochranu manželstva a sudcovské previerky, a v októbri, keď rovnaký počet zákonodarcov presadil do ústavy ochranu vody.

Ak by podobným spôsobom poslanci novelizovali ústavu ešte raz, už by to nebolo prekvapenie, ale potvrdilo by to povesť Ústavy SR ako trhacieho kalendára.

Aj keby sa tak nestalo, druhým problémom je otázka, prečo Robert Fico tak dlho váhal a otvára tému až pol roka pred voľbami. V úrade premiéra je už sedem a pol roka, pričom počas oboch jeho funkčných období cudzinci, ktorých nákupov sa bojí, prostredníctvom eseročiek kupovali pôdu bez problémov.

Dá sa tiež, napríklad, pýtať, v čom je rozdiel oproti tomu, keď štát vykupuje pôdu pre Jaguar. A možno sa pýtať aj to, prečo mu na pôde nezáležalo, keď počas svojho prvého funkčného obdobia v parlamente presadil protiústavný zákon o vyvlastňovaní.

Tretí problém jeho prejavu spočíva v pokračovaní politiky strachu, ktorý využíva a podporuje, aby nás pred tým, z čoho máme strach, ochránil. Keďže tu cudzinci nevolia, sú ideálnym terčom. A tak v sobotu Fico postraší utečencami, v utorok postraší bohatšími cudzincami, aby vzápätí dodal, že ak bude treba, postaví sa Únii a možno znovelizuje ústavu. To už sú rozumnejšie hádam aj sociálne balíčky.