Riaditeľ NAKA Zurian: Do poslednej chvíle som veril, že Milan vysvetlí, aké sú to hlúposti

Riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Branislav Zurian v rozhovore hovorí aj o tom:

• aký mal vzťah s Milanom Lučanským,
• o ich spoločnej práci na prípadoch Mikuláša Černáka,
• ako funguje spolupráca polície a SIS,
• ako vysvetľuje stretnutie s Borisom Beňom a o vyšetrovaní Ľudovíta Makóa
• aj či zostáva v polícii.

Ste jediný z bývalého policajného vedenia, ktorý nesedí vo väzbe. Ako sa vám to podarilo?

To vyzerá, ako keby to pomaly bol problém, že niekto nie je trestne stíhaný. Vždy som postupoval zákonne, či už v práci, alebo vo svojom živote, a nikdy som neprekročil hranice. A je to aj tým, že som sa nestretával s osobami, o ktorých som mal informácie, že môžu páchať trestnú činnosť.

Aké to podľa vás je pre policajta, keď ho zavrú?

Musí to byť ťažké. Aj pre tých, ktorí sa domnievali, že trestnú činnosť nepáchali, a veľmi ťažké to musí byť aj pre tých, ktorí vedia, že ju páchali, a mysleli si, že im na to neprídu. Neviem si predstaviť situáciu, že by po mňa prišli policajti, podriadení, s tým, že som podozrivý alebo už rovno obvinený z trestnej činnosti.

Ako berú policajta v base spoluväzni? Má to horšie alebo, naopak, má ešte nejaký rešpekt?

V base neexistujú kamarátstva. Vo výkone väzby sú policajti oddelení od páchateľov z civilu. Nepredstavujte si to tak, že obvinení policajti sedia v cele s obvinenými vrahmi.

Ako ste sa zoznámili s Milanom Lučanským?

Bolo to približne v roku 2001 pri jednom prípade na východnom Slovensku. Išlo o ozbrojenú lúpež. Bol som mladý kriminalista, operatívec na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Prešove. Všetky stopy z lúpeže smerovali na stredné Slovensko. Starší kolegovia ma vtedy zobrali do Martina na stretnutie s policajtom, ktorý nám mal pomôcť pri objasňovaní lúpeže. Na toto stretnutie prišiel Milan Lučanský. Videl som ho vtedy prvýkrát a stretnutie vo mne zanechalo veľký dojem. Bral ma ako seberovného policajta, hneď nás dal do obrazu, vytypoval možných páchateľov, objekty, kde by sa mohla vec z lúpeže nachádzať. Vtedy som si povedal, že by som chcel niekedy takto vystupovať a mať takú autoritu.

Podarilo sa lúpež objasniť?

Áno. Milan asi po týždni zavolal staršiemu kolegovi, čo zistil, a na základe toho sme lúpež objasnili.

Kedy ste sa stretli znovu?

Keď vznikol úrad boja proti organizovanej kriminalite. On bol funkcionárom v Banskej Bystrici, ja som bol radový operatívec v Košiciach. Keď vznikol tím na objasňovanie trestnej činnosti Mikuláša Černáka, tak si ma spolu s ešte jedným kolegom vytypoval a začali sme bližšie spolupracovať. My sme mali na starosti trestnú činnosť na východe a oni na strednom Slovensku.

To bol prípad, ktorý sa vám takisto podarilo objasniť vďaka spolupracujúcim obvineným, však?

Áno, boli tam spolupracujúci obvinení, vtedy to ešte len začínalo a jeden z prvých, ktorý spolupracoval, bol Surový (Černákov zabijak Slavomír Surový, pozn. red.).

Časom čelila polícia kritike, že v celej veci nikdy nebol potrestaný Ján Kán, hoci bol tiež členom skupiny, ale len Černák, proti ktorému Kán vypovedal.

S Kánom som nikdy neprišiel do kontaktu. Riešil som vraždy na východnom Slovensku, a ako prebiehali úkony so spolupracujúcimi obvinenými na strednom Slovensku, presne neviem, ale bola to taktika vyšetrovateľa. A nie je to len vec policajta, ale aj prokuratúry. Tie veci by sa nikdy nepodarilo objasniť, keby neboli spolupracujúci obvinení a keby ich výpoveď nebola verifikovaná a podporená inými dôkazmi. Dnes to funguje rovnako. Nevidím za tým nič zlé. Nemôže to však, samozrejme, stáť len na výpovedi spolupracujúceho obvineného.

Ako ste sa dozvedeli, že aj Milan Lučanský môže mať problémy pri vyšetrovaní posledných káuz?

O týchto problémoch som ani len netušil. Samozrejme, že som s ním bol v kontakte, aj keď odišiel z polície, často sme si telefonovali, prišiel za mnou do Popradu, trávili sme spolu veľa času, ale o tomto sme sa nikdy nerozprávali. Prvýkrát som zostal prekvapený, keď mi zavolala jedna osoba z Popradu, že jej volal novinár Mego z portálu Topky a povedal jej, aby tento týždeň pozerala správy, že bude zadržaný Lučanský. Bolo to v nedeľu večer, lebo som akurát cestoval do Bratislavy. Hneď v pondelok som si zavolal vyšetrovateľov a oznámil som im, aká informácia je v prostredí. Oni ma požiadali, aby som telefonicky kontaktoval generála Lučanského a spýtal sa ho, či môže vo štvrtok prísť na výsluch, čo som hneď urobil. Milan povedal, že s tým nemá problém, že je v zahraničí, v stredu má testy a hneď po teste sadne do auta a príde. Na druhý deň bol za mnou vyšetrovateľ, či by som mu mohol dať na Milana telefónne číslo, že už s ním bude komunikovať len on. Tak som mu ho dal.

Keď ste s Lučanským volali, tak už ste obidvaja vedeli, že dôjde aj k jeho zadržaniu?

Do poslednej chvíle som veril, že Milan dvoma vetami vysvetlí, že ide o hlúposti. Vôbec som nemal informácie o tom, kto a čo proti nemu vypovedá.

Ako vnímate Lučanského obvinenie?

Veľmi ťažko. Považoval som ho za veľkého bojovníka proti zločinu a bol to pre mňa šok, že práve jeho obviňujú z takýchto vecí. Môžem vychádzať len z medializovaných informácií a je tu pre mňa stále priveľa otáznikov. Cítim sa však v tomto prípade zaujatý, preto ho odmietam aj akokoľvek komentovať. Stále rešpektujem prezumpciu neviny.

Brával vás Lučanský na stretnutia? Mali ste taký vzťah, že ste všetko ako policajti robili spolu?

Nie, hoci veľa ľudí si to myslí. Vôbec to tak nebolo. Keď som dostal ponuku ísť robiť do NAKA, nebol som si istý, či na to mám, či to chcem. Milan mi dal asi týždeň-dva na rozmyslenie. Napokon som mu povedal, že by som rád prišiel, ale že sa nechcem politicky zašpiniť a že nebudem chodiť na žiadne oslavy, narodeniny a meniny, lebo to neuznávam. Milan sa len smial a rešpektoval to. Povedal, samozrejme, že mám svoj rozum a že si to nastavím, ako budem chcieť. Prišiel som do Bratislavy a nikoho som tu nemal, len Milana. Fungovalo to tak, že hocikedy večer mi zavolal, že ideme na kávu, väčšinou do malej reštaurácie, ktorá je za bytovkou, kde bývam. Milan sa najedol, ja som si dal čaj alebo kávu a to bolo všetko. Sem-tam sme išli ešte do jednej vinárne v centre mesta. Raz som bol na oslave jeho päťdesiatky na Bôriku, ale odišiel som odtiaľ prvý. Nevyhľadávam spoločnosť mnohých ľudí.

Nemohlo to byť tak, že vás chcel od toho všetkého chrániť?

S odstupom času si to tak môžem vysvetľovať a je to možné.

Na jednej strane sú vaši najlepší vyšetrovatelia, ktorí hovoria, že bol podozrivý z korupcie, na druhej strane vaše priateľstvo. Ako sa s tým vyrovnávate?

Keď bol Milan zadržaný a obvinený, sám vyšetrovateľ mi povedal, že sa mu ťažko počúvalo to, čo spolupracujúci obvinení vypovedali. Aj on sám mal z Milana pocit, že takto vyzerá správny policajný prezident. Nie je to teda len môj pohľad. Samozrejme, svojim vyšetrovateľom plne dôverujem, pracujú s výpoveďami kajúcnikov, sami si tie informácie nevymýšľajú.

Prečo by si Norbert Paksi a František Böhm o Lučanskom vymýšľali?

Neviem. Böhma som vôbec nepoznal, ani som sa s ním nikdy nestretol. Paksiho (bývalý zástupca riaditeľa útvaru zvláštnych policajných činností, pozn. red.) som videl možno desaťkrát, väčšinou v jeho kancelárii. Keď bol nejaký problém medzi jeho a mojím úradom, tak som to bol riešiť. Nikdy som ho nepovažoval za silnú osobnosť, skôr za slabocha. Pôsobil ako ustráchaný a utiahnutý chlapec.

Vedeli ste, že mal luxusné auto, že ponúkal Lučanskému zlaté hodinky alebo investičné zlato a že teda môže disponovať väčším majetkom, ako je plat takéhoto policajta?

O aute som vôbec nevedel, nevedel som ani to, kde býva. O hodinkách som vedel, to mi Milan rozprával. Tesne pred tým, ako odchádzal z polície, chcel dať policajtom nejaký spomienkový dar. Paksi mu vraj doniesol hodinky s tým, že by ich vedel vybaviť v nejakom počte a bolo by tam aj venovanie. Milanovi sa páčili, keď mu však Paksi povedal sumu, tak ho vraj vyhodil z kancelárie, z čoho bol Paksi vystresovaný. Milan dal potom vyrobiť mince s venovaním za pár eur.

Prečo podľa vás Lučanský držal Paksiho vo funkcii, keď tušil, čo je zač?

Keď mi Milan hovoril o tých hodinkách, tak som mu povedal, že mal Paksiho dávno vyhodiť. On mi na to povedal, že nemôže, lebo o to, aby ho nechal vo funkcii, ho požiadal Milan Krajniak kvôli Danovi a aj Kali. Lebo im vraj kontroloval čísla.

Táto odpoveď vám prišla uveriteľná?

Vedel som, že sa hovorilo o tom, že ministri si v rámci nejakých dohôd posúvajú vyvolených funkcionárov na lístočku, prišlo mi to vtedy uveriteľné.

Ak by to tak bolo, nemal sa tomu Lučanský vzoprieť, keď videl, že Paksi je problém a že je tam dokonca kvôli tomu, aby ministrom z každej vlády kontroloval odpočúvané čísla?

Vtedy som to tak nevyhodnocoval. Ani Lučanský nemal informácie, že Paksi reálne tie čísla pre niekoho kontroloval.

Prečo? Lebo tu všetci poslúchate politikov?

Ja určite nie a neviem o tom, že by Milan poslúchal politikov. Paksiho poznal, ešte keď bol prvý viceprezident, nebol s ním po pracovnej stránke žiadny problém, tak asi vyhodnotil, že nie je potrebné ho vymeniť. Vtedy sme nemali tie informácie, ktoré máme teraz.

Je tu možnosť, že vám to povedal preto, lebo sa len chcel vyhovoriť, a v skutočnosti bral od Paksiho peniaze, tak ako o tom Paksi a Böhm vypovedali.

Ako som poznal Milana, myslím si, že by od Paksiho nikdy nič nezobral. Nemyslím si, že by mu tak dôveroval, že by od neho čokoľvek zobral. Ale neviem, aký mali vzťah, predo mnou o Paksim nikdy v tejto súvislosti nerozprával. Nejde mi do hlavy veľa vecí.

Lučanský spáchal samovraždu. Ak bol nevinný, prečo by podľa vás nepočkal, kým sa to na súde ukáže?

Neviem na to odpovedať. Milana som poznal ako veľmi silnú osobnosť. Nemal problém postaviť sa proti hocikomu. Tento moment si neviem vysvetliť.

Bývalý námestník šéfa SIS Boris Beňa vypovedá, že informácie o vyšetrovaní Ľudovíta Makóa mal od vás. Keby vás teraz preto obvinili a keby vás zadržali, nebránili by ste sa tak, ako by to len išlo?

Určite by som sa bránil. Som typ, ktorý nevie prehrávať. Stál som asi v tom rade, kde sa rozdávala sila bojovať. Nešiel by som ako ovečka s celým stádom do košiara a pobil by som sa o spravodlivosť. Takéhoto som poznal aj Milana, no neviem, čo sa odohráva vo vnútri človeka.

S Beňom vás zoznámil Lučanský?

Boris Beňa bol šéfom inšpekcie, keď som bol v roku 2011 nútený odísť do civilu. Vtedy nastúpilo nové vedenie ministerstva vnútra a nielen voči funkcionárom, ale aj radovým policajtom nastali rôzne perzekúcie. Neskôr som zistil, že za všetkým bol vtedajší prvý policajný viceprezident Vaľo. Beňa, samozrejme, nemal chuť sa tým zaoberať a pripadal mi lojálny vtedajšiemu vedeniu ministerstva. Nemal som k nemu žiadny vzťah. Prvýkrát som ho videl naživo u Milana v kancelárii, keď mal Milan narodeniny alebo meniny. Vtedy ešte nebol námestníkom SIS, mal v službe inú funkciu.

Vtedy ste sa zoznámili?

Nie. Keď som ho tam zbadal, zavrel som dvere a odišiel som preč. Krátko nato mi Milan povedal, aby som bol profesionál, urobil za všetkým hrubú čiaru a zoznámil sa s ním. Zorganizoval stretnutie, kde sme si podali ruky a vymenili si telefónne čísla. Milan chcel, aby som bol styčný dôstojník medzi službou a NAKA. Prvýkrát som sa potom s Beňom stretol v Eurovei, kde mi rozprával, ako ho mrzí, čo sa udialo, ale mňa to už nezaujímalo, keďže som urobil hrubú čiaru.

Čo znamená byť styčný dôstojník medzi službou a Policajným zborom?

Aby sa nestretávali všetci policajti so všetkými príslušníkmi SIS, tak je na to styčný dôstojník polície, ktorý si vymieňa so styčným dôstojníkom SIS informácie.

Aj teraz ste styčným dôstojníkom?

Áno som.

Ako presne vyzerá spolupráca polície a SIS? Viem, že keď išli obviniť a zadržať Kočnera pre kauzu zmenky, tak ho krátko predtým nesledovala polícia, ale SIS. Tá aj zistila, že chce ujsť do zahraničia, a vďaka tomu sa ho podarilo zadržať skôr. 

Ku konkrétnym prípadom sa nemôžem vyjadrovať, pretože ma viaže mlčanlivosť. A vtedy, keď zadržiavali Kočnera, som ešte v NAKA nerobil. Polícia však úzko spolupracuje so SIS.

Dlhé roky polícia SIS veľmi nedôverovala. Napríklad Jaroslav Spišiak zastával teóriu, že je lepšie, ak v službe o ničom nevedia, lebo všetko pokazia, prípadne uniknú informácie.

Nie je to tak, že my informujeme SIS o pripravovanej akcii. To nikdy. Skôr si vymieňame informácie. Vedeli napríklad, že vyšetrujeme trestnú činnosť sudcov, a povedali, že aj oni k tomu majú nejaké informácie, a poskytli nám ich.

Aký ste mali vzťah s Beňom? Dôverovali ste mu?

Dôveroval som mu ako funkcii. Mal previerku na prísne tajné, ako ju mám aj ja, a oprávnené osoby sa medzi sebou môžu rozprávať o všetkých veciach. Samozrejme, nepredpokladáte, že tá oprávnená osoba to povie neoprávnenej osobe, a už vôbec nie, že to povie tej, na ktorej robíte.

Ako ste vnímali Ľudovíta Makóa?

Nikdy som ho nevnímal ako čestného človeka. Osobne sme sa nikdy nestretli, čo som rád. Boli informácie o tom, že pravdepodobne pácha trestnú činnosť.

Takže ste tieto informácie mali aj vy, nielen novinári.

Prišiel som sem v auguste 2018 a prvú informáciu o ňom som ako riaditeľ protizločineckej jednotky priniesol v septembri. Išlo o to, že existuje istá skupina ľudí, ktorá údajne vydiera nejakého podnikateľa na západnom Slovensku. Hneď som zabezpečil daného podnikateľa, prijali sme trestné oznámenie, robili sme prvé úkony na zadržanie týchto osôb. Medzi nimi figuroval aj Makó. Akcia však v tom čase nebola úspešná, lebo som nevedel, aká osoba sedí vo vedľajšej budove – myslím Paksiho –, a nevedel som, že má taký vzťah s Makóom a všetko mu povie.

To hovoríme o kauze Bopal, ktorá je už teraz súčasťou kauzy Judáš. 

Áno, hneď ako bol Makó zadržaný, povedal som vyšetrovateľom, aby otvorili tento spis a venovali sa mu, a teraz sa to už podarilo preukázať. Dokonca tam vyskočil aj Beňa, čo som v tom čase naozaj nevedel.

Ako prebehol váš rozhovor s Beňom o Makóovi?

Jeden večer mi Beňa volal a spýtal sa, či sa môžeme pracovne stretnúť. Dohodli sme sa na nasledujúci deň. Na stretnutí mi povedal, že mu Noro [Paksi] povedal, že robíme príslušníka SIS. Reagoval som prekvapene. Nato mi povedal meno daného príslušníka, čo je asi stále utajovaná skutočnosť. Bol som dosť pohoršený a spýtal som sa, či to myslí vážne, že tento človek je ich príslušníkom.

Chcete povedať, že Makó bol príslušníkom SIS?

Nemôžem to potvrdiť.

Beňa vypovedá, že ste mu povedali, že „bolo začaté trestné stíhanie vo veci úkladnej vraždy, kde mal ako podozrivý vystupovať pán Makó a ITP (odpočúvanie) bolo nasadené na neho a spoločne aj ďalšie štyri osoby”. Bolo to tak?

Nie. Keď som nastúpil za riaditeľa NAKA, tak prvé, čo som obmedzil, bolo, že ako riaditeľ nemám prístup k ITP, hoci v minulosti to tak fungovalo. Mne sa to nezdalo zákonné a zrušil som to. Nemám predstavu o tom, koho vyšetrovatelia odpočúvajú. K osobe, na ktorú sa Beňa pýtal, som povedal, že je v našom operatívnom záujme dva roky, a myslel som práve kauzu Bopal. Povedal som mu to ako styčný dôstojník medzi políciou a službou a nepredpokladal som, že on ako námestník SIS niečo povie neoprávnenej osobe.

Beňa hovorí tiež to, že ešte pred tým, ako ste sa stretli, volal policajnej viceprezidentke Maškarovej. Tá mu podľa neho povedala, že „niečo sa pravdepodobne deje, ale nemá konkrétnu vedomosť, o aký prípad ide, vie len, že NAKA si žiadala kapacity na nasadenie ITP“, a odporučila mu, aby skontaktoval vás. Čo na to hovorí Maškarová?

Hovorí, že je to klamstvo a nerozumie tomu, prečo Beňa takto očierňuje ju aj mňa.

Nehovoríte to vy a Maškarová len preto, lebo by ste mohli byť disciplinárne stíhaní, prípadne aj trestne, za to, že ste Beňovi vyzradili utajované skutočnosti?

Nebudem to komentovať, pretože som k danej veci odovzdal úradný záznam policajnému prezidentovi a ten mi ešte nedal spätnú väzbu, ako vec hodnotí, a z médií viem, že sa o to zaujíma aj minister vnútra. Na vysvetlenie môžem uviesť, že aj teraz majú NAKA a SIS spoločne rozrobených niekoľko prípadov. Na stretnutiach, kde sa o týchto prípadoch rozprávame, sa zúčastňujú nielen policajti, príslušníci SIS, ale napríklad aj prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. Nikto z nás však nepredpokladá, že niekto pôjde za zločineckou skupinou a bude rozprávať o tom, čo na stretnutí bolo alebo na koho sú ITP. Aj keby to stretnutie prebehlo tak, ako hovorí Beňa, tak on bol vtedy oprávnenou osobou s previerkou na prísne tajné.

Prečo by si to Beňa pamätal inak ako vy?

Neviem, čo je jeho motívom. Asi sa chce dostať z výkonu väzby.

Na to nepotrebuje o tomto klamať. 

Neviem. Nech povie celú pravdu aj o Makóovi. Nech povie, čo mi hovoril o tom, o čo ho ktorý politik v súvislosti s Makóom žiadal, a podobne. Pre jeho výpoveď som naňho podal trestné oznámenie.

Beňa vás kontaktoval pre prípad prípravy vraždy vyšetrovateľa Čurilu. Makó chcel vedieť, či ho vyšetrujete. Naozaj chystal Makó túto vraždu?

Nemôžem hovoriť detaily, stále sa to vyšetruje. Bol som to ja, kto vyšetrovateľovi a jeho rodine zabezpečoval ochranu, keď som sa o tom dozvedel. Vyšetrovateľ chcel dať na nejaký čas deti mimo trvalého bydliska, ale ja som mu povedal, že musia byť ako rodina pohromade, a skryl som ho.

Čo si myslíte o tom, že Makó je na slobode?

Mám na to svoj názor, budem však rešpektovať rozhodnutie prokurátora. Makóa považujem za jedného z najväčších zločincov, ktorý sa držal hesla „buď si hráč, alebo sráč“. V jeho prípade bol tým hráčom po zadržaní asi dve hodiny.

Je správne, ak je súčasťou dohody s prokurátorom aj to, že spolupracujúceho obvineného prepustia z väzby ešte v čase, keď naplno beží vyšetrovanie a existujú kolúzne dôvody väzby? Nemalo by im ako ústupok stačiť už len to, že dostanú nižší trest, ale až po tom, čo vypovedajú pred súdom? 

Bolo to rozhodnutie prokurátorov, nie policajtov.

Böhm po prepustení na slobodu spáchal doma samovraždu. Ako ste to vnímali?

Zle. Navždy už v tejto kauze zostane otáznik, či peniaze dával, v akej výške a komu. Povedal to po vznesení obvinenia a bude záležať na súde.

Prečo ste mu nezaistili legálne držané zbrane?

Je vedené stíhanie na inšpekcii a budem musieť počkať na závery, kto zlyhal. Generálny prokurátor videl pochybenie dozorujúceho prokurátora a rátam s tým, že zistia pochybenie aj na inšpekcii.

Vyšetrovatelia majú toho veľa, ledva stíhajú, nemali ste na toto dohliadnuť aj vy ako riaditeľ NAKA?

Táto pracovná skupina má všetok servis, od kopírovania cez motorové vozidlá až po výsluchové miestnosti. Každej ich požiadavke je vyhovené. Veľmi rád by som im pripomenul aj to zaistenie zbraní, ale samotný kontrolný mechanizmus v tejto veci nastavil policajný prezident a dozorový prokurátor tak, že žiadny funkcionár NAKA nevie, čo táto pracovná skupina robí.

Vynechali vás z toho aj pre váš vzťah s Lučanským?

Neviem na to odpovedať, môžem sa iba domnievať. Myslím, že s vyšetrovateľmi mám profesionálny vzťah, ale nechcem do rozhodnutia policajného prezidenta nijako zasahovať.

Niektorých policajtov, ktorí robia na prípade, mohlo pobúriť, keď ste si po Lučanského smrti dali na Facebook vašu spoločnú fotografiu. Ako keby ste tým povedali, že veríte jemu a nie policajtom, ktorí ho obvinili.

Nemyslím, že by to takto hodnotili. Našu fotku som si na Facebook nedal pre nesúhlas s postupom vyšetrovateľov, s kauzou Judáš nemala absolútne nič spoločné; išlo o prejav úcty, piety a spomienky na svojho najlepšieho priateľa.

Pred voľbou policajného prezidenta sa neustále objavovali rôzne anonymy, zoznamy, kto je Bodörov človek, kto je Lučanského človek. Je v polícii vojna?

To si nemyslím. Je to slabosť tých, ktorí sa nevedia podpísať pod svoj názor. Neprišiel som na NAKA budovať kamarátske vzťahy, ale pracovať. Ku všetkým policajtom sa správam rovnako a všetci majú u mňa otvorené dvere.

Aký bol posledný anonym, ktorý na vás prišiel?

Že pracujem na tom, aby padla táto vláda, a nejakí ľudia mi za to posielajú peniaze. Ani som ich nepoznal.

Chcete, aby padla vláda?

O politiku sa veľmi nezaujímam a je mi jedno, kto vládne. Politika nie je čistá.

Akým majetkom disponujete?

Mám trojizbový byt v Poprade, ktorý som kúpil v roku 2009. V Bratislave užívam služobný byt ministerstva vnútra, ktorý po mojom odchode zostane ministerstvu. Mesačne za to platím 180 eur. Zamiloval som si Tatry a chcel by som si kúpiť v jednej obci pod Tatrami dom. Snažím sa vybaviť hypotéku a predať byt a verím tomu, že mi to vyjde.

Boli ste niekedy v pivnici Radošina?

Nikdy. V Poprade také nemáme.

Dôverujú vám minister a policajný prezident?

Nevyslovili mi nedôveru, tak si myslím, že mi dôverujú.

Zostávate v polícii?

Som na životnej križovatke, ale cítim sa ako poctivý policajt, ktorý zasvätil službu boju proti zločinu, a rozhodne neodídem v čase, keď sú na mňa takéto výpovede alebo anonymy.