Na ktorej si strane?
Sme zaskočení vysokými číslami obetí covidu a hľadáme dôvody. Možno sú jednoduchšie, ako si myslíme.
Autor je režisér
Tak sme sa pýtali, keď sme sa topili v deji a postavách románu Doktor Živago. Raz v detstve som sa pristavil pri rybárovi. Sedel pri Váhu, mlčky pozoroval plavák. Pracoval ako bachar vo väznici Leopoldov na druhej strane rieky. Pod pazuchou som mal knižku Moji známi z divočiny od E. T. Setona. Smutne povedal. – „Já nepotrebujem nyč čítat. Stačí ket načúvam našich veznou. To je jak sto tlstých kních. Naši generáli, nemeckí, politici aj pár ozajsných vrahou.“
Aké príbehy ostanú po nás? Obrazy neschopnosti, korupcie a čo ešte? Zachytí niekto obrazy poctivosti, nezištnej pomoci? Taliansko má svojich hrdinov, lekárov aj sestry, má svojich mŕtvych kňazov, navštevovali bez rúšok preplnené nemocnice. Čo ostane po nás? Prelety šarlatánov ponad Slovensko s rekvizitami tmy a zaostalosti. Podvodníkov predávajúcich predražené rúška a predbiehanie pri očkovaní.
Aj v najhorších časoch epidémií malo ľudstvo lekárov, ktorí sa pokúšali zastaviť mor a choleru (mnohé ich poznatky používame dodnes), malo svojich horských vodcov, často pašerákov, prevádzajúcich vojakov porazeného Francúzska a židovských utečencov cez Pyreneje. Čokoľvek skutočne vznešené a dobré znevážime hlúposťou. V obci pri Žiline mali ulicu pomenovanú po letcovi Pfliegelovi, počas Povstania havaroval v Tatrách. Premenovali ju na Tisovu. Slovenský výklad demokracie. Pochybujem, že v Nórsku majú Quisling gate alebo vo Francúzsku Rue Laval.
