Denník N

Čo by naozaj pomohlo pamiatkam na Slovensku? Menej papierovania a betónu, viac peňazí a výskum (anketa)

Krásna Hôrka pred požiarom. Foto - Tomáš Hulík
Krásna Hôrka pred požiarom. Foto – Tomáš Hulík

Ministerstvo kultúry plánuje urobiť pamiatkovú reformu. Reformný zámer, ktorý sa dostal aj do plánu obnovy, vypracoval Inštitút kultúrnej politiky (IKP). Navrhuje, aby sme pamiatky začlenili do kategórií podľa dôležitosti, ale aj to, aby boli rozhodnutia pamiatkových úradov predvídateľnejšie.

Fakt je ten, že dnes je štvrtina pamiatok v narušenom alebo dezolátnom stave a prístup štátu k nastaveniu podmienok starostlivosti o pamiatky potrebuje zmeny. Skupiny odborníkov a odborníčok, ktorí prichádzajú do kontaktu s pamiatkami z rôznych profesií a pozícií, sme sa preto spýtali: Čo sú podľa vás dnes slabé miesta pamiatkových úradov a starostlivosti o pamiatky, ktoré by sa mali zmeniť, a prečo?  

Henrieta Moravčíková 
historička architektúry, SAV

V minulosti, keď ešte boli pamiatkové úrady ústavmi, tvoril podstatnú časť ich pracovnej náplne výskum. Permanentný výskum mal zabezpečiť aktualizáciu poznania v oblasti pamiatkovej ochrany a udržiavať ich vysoký odborný kredit. Keď sa ústavy zmenili na úrady, presunulo sa ťažisko ich práce na úradovanie. To by nemusel byť problém, veď sledovanie stavu pamiatkového fondu a bránenie jeho deštrukcii predstavuje praktický výkon ochrany kultúrneho dedičstva. Bez permanentnej aktualizácie poznania sa však tento výkon stáva rutinou. Rutinný výkon potom nedokáže čeliť obrovskému tlaku vlastníkov nehnuteľných pamiatok.

Pamiatkové úrady by preto potrebovali dve veci: nepriestrelnú odbornú argumentáciu na úrovni aktuálneho stavu poznania a rovnako nepriestrelnú oporu zo strany zriaďovateľa, a teda ministerstva kultúry.

Odbornej argumentácii by mohla pomôcť užšia spolupráca s akademickým sektorom a kvalitné personálne obsadenie. Oporou zo strany zriaďovateľa by mala byť lepšia vymožiteľnosť práva v tejto oblasti a možnosť razantnejšie uplatniť aj také vážne opatrenia, ako je vyvlastnenie pamiatky. Aktuálne dianie okolo liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach je názornou ukážkou.

Slabé miesto je však aj niekde úplne inde. Je ním nízke kultúrne povedomie našej spoločnosti, chýbajúca úctu k historickému dedičstvu a celkový nezáujem o veci verejné. Ochrana kultúrneho dedičstva je vecou verejnou. Nemôže spočívať len na pleciach niekoľkých úradníkov. Ani najlepšie zorganizovaný a personálne obsadený úrad nemôže uniesť také bremeno bez podpory verejnej mienky. Tu je priestor na ďalšiu potrebnú zmenu, radikálne zvýšenie miery popularizácie kultúrneho dedičstva vrátane toho najmladšieho. Aby už konečne prestalo platiť, že na Slovensku je všeobecná predstava kultúry spojená s poklesnutou interpretáciou folklóru.

Kunerad pred dvoma rokmi po poslednom z požiarov. Pred rokom a pol získal nových majiteľov. Foto – Jana Šturdíková

Jana Škottová
majiteľka zámku Kunerad

V súvislosti s obnovou zámku Kunerad, ktorý sme pred 1,5 rokom kúpili vo veľmi zlom stave, sme v pravidelnom kontakte s KPÚ v Žiline a sčasti s programom Pro Monumenta. V oboch prípadoch sme sa stretli s naozajstnými odborníkmi, ktorí poradia a nebránia sa diskusii, aby sa našlo riešenie, ako zachrániť túto zdevastovanú pamiatku.

Na to, koľko pamiatok majú na starosti, je ich však málo, a preto im popri ich úradníckych kompetenciách neostáva dosť času na iné aktivity. Z pohľadu majiteľa pamiatky však nepovažujeme pamiatkový úrad za ten najväčší problém.

Problém vidíme skôr v tom, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Liečebný dom Machnáč

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie