Denník N

Čím menšia, tým lepšia. Pri permakultúrnych záhradách je menší priestor výhodou, hovorí záhradná architektka

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory

Patricia Pavlovská už takmer 20 rokov navrhuje záhrady a prednáša o permakultúre, teda trvalo udržateľnom záhradkárstve. „Ľudia na vidieku majú priestoru dosť, takže permakultúrnym dizajnom sa dnes snažíme pomôcť hlavne ľuďom v mestách,“ hovorí v rozhovore.

V rozhovore sa dozviete:

  • prečo permakultúra neznamená ničnerobenie,
  • ako by mohla vyzerať mestská permakultúrna záhrada,
  • ako dosiahnuť čo najväčšiu úrodu bez chémie,
  • čo by sme mali robiť v záhrade inak ako naši rodičia,
  • aké chyby robia začínajúci záhradkári,
  • ako ovplyvnila záhradkárstvo pandémia.

Pre mňa ako ležérnu záhradkárku znie princíp permakultúrnej záhrady veľmi lákavo – nekosiť, nestrihať, neupratovať, príroda sa postará. Ak sa o svoju záhradu starám veľmi skromne, je to už permakultúra? Alebo si to v skutočnosti vyžaduje oveľa viac práce?

Mnoho ľudí na začiatku až zaskočí, koľko práce je v skutočnosti za tým. Niektorí sú dokonca prekvapení, keď im povieme, že aj v permakultúrnych záhradách sa niekedy rýľuje a okopáva.

Permakultúrna záhrada nie je vytvorená s cieľom, aby človek nepracoval. Keďže ide o pestovanie rastlín, ktoré sú určené hlavne pre náš úžitok, je prirodzené, že chceme mať aj čo najväčší výnos. Keď povedzme od niekoho v práci očakávame veľký výkon, tak ho potrebujeme aj dostatočne motivovať. So záhradou je to veľmi podobné: potrebujeme ju motivovať, aby sa jej oplatilo investovať do rodenia. Či už ide o starostlivosť o kvalitu pôdy, primerané zavlažovanie, predchádzanie škodcom a chorobám, ktoré znižujú výkonnosť záhrady. To všetko si vyžaduje manuálnu prácu, ktorej je v permakultúrnej záhrade pomerne dosť – možno aj rovnako veľa ako pri bežnom záhradkárstve. Platia tu aj mnohé bežné postupy, akurát niektoré sú nahradené efektívnejšími metódami, ktoré sú pre prírodu prospešnejšie.

Myslíte to tak, že niektoré bežné spôsoby záhradkárstva prírode škodia?

Niektoré staršie metódy si človek vytvoril akoby viac pre seba – aby to preňho bolo dobré. Ale nemuselo to automaticky znamenať, že je to dobré aj pre prírodu. Permakultúra je postavená na morálnom aspekte. Záleží jej, samozrejme, aj na človeku aby mu bolo dobre, aby bol nakŕmený a spokojný v príjemnom prostredí, ale zároveň aby tým príroda netrpela. Aby sme ju nezahlcovali pesticídmi, herbicídmi, deštrukčnými technológiami.

Manuálnej práce je teda v permakultúrnej záhrade rovnako veľa ako v inej, ale je v nej tiež veľa práce, ktorá môže na prvý pohľad pôsobiť ako ničnerobenie.

Čo tým myslíte?

Pozorovanie záhrady. Keď chcete svoju záhradu poňať permakultúrne, potom musíte veľkú časť práce venovať práve pozorovaniu – chodiť do záhrady, sledovať, čo sa tam deje a preventívne zasahovať do toho, čo by už nemuselo dobre fungovať. To znamená, že neurobím postrek len preto, lebo niekde napísali, že ho treba robiť, ale radšej chodím do záhrady častejšie a sledujem, či vôbec nejaký postrek potrebujem. Alebo rozmýšľam, čo by som mohla zlepšiť, aby som ten postrek nepotrebovala.

V permakultúrnej záhrade sa možno niekedy menej robí manuálne, ale o to viac sa špekuluje, premýšľa, vylepšuje.

Dá sa tomu naučiť? Predstavme si bežného mestského človeka, ktorý nemá takmer žiadnu skúsenosť so záhradkárstvom.

Človek je tvor učenlivý, takže naučiť sa to určite dá. No veľmi ťažko sa to učí len na základe rozprávania. Často totiž ide o manuálne zručnosti, ktoré treba jednoducho „dostať do rúk“. Iste, niečo sa naučíte aj z videí a kníh, ale oveľa rýchlejšou a ľahšou cestou je zveriť sa do rúk lektorom, ktorí sa tomu profesionálne venujú v praxi, ale súčasne vedia aj učiť. Tak sa dá vyhnúť stratégii pokus – omyl a tiež naučiť sa nepodľahnúť fámam, ktorých je na internete plno.

Aké napríklad?

Veľmi ľahko tam narazíte na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Príroda

Rozhovory

Záhrada

Bývanie a záhrada, Zdravie

Teraz najčítanejšie