Vo veku 48 rokov zomrel umelec Marko Blažo. Jeho vnímavosť prekračovala bežné hranice

„Veci, ktoré zažívam, vnímam a prijímam, ma často rušia,“ hovoril. „Tvorím zvnútra seba. Zaoberám sa vecami, ktoré mám rád.“

Tých vecí bolo veľa, boli medzi nimi žuvačky, vláčiky, papierové skladačky, figúrky zvierat, architektúry aj všeličo iné, s čím bežne prichádzame do kontaktu. Očami Marka Blaža však naberali nové významy. Ružové žuvačky sa menili na kresliarsku a sochársku hmotu, nevinné detské hračky na tiene prízrakov. Budovy nevystupovali do neba, ale naopak, prepadávali sa do seba, do vnútra, a maľby poskytovali priestor pre ironické odkazy.

Nebol to „len“ jeho vizuálny jazyk, ktorým sa v 90. rokoch zapísal na scéne a u kritikov, bola to hlboko autentická, vnútorná poetika, či priam spôsob videnia, ktorý ho vyniesol medzi uznávaných a oceňovaných autorov.

Dielo Marka Blaža sa, žiaľ, predčasne uzavrelo. Vo veku nedožitých 49 rokov zomrel.

Obrazy z iného sveta

„Marko Blažo nastúpil na scénu ako meteorit, bol osobitný, iný a zjavne nesmierne talentovaný,“ hovorí Alexandra Kusá, generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie. Spolu s kurátorkou Petrou Hanákovou stála pri jeho prvej výstave koncom 90. rokov.

Zvláštne miesto mu podľa nej ostalo až dodnes. „V našom svete robil len to nevyhnuté, keď pracoval, odchádzal inam a aj jeho obrazy a objekty fungovali podľa pevných, ale zvláštnych pravidiel – posielal správy z iných svetov. Asi bol tvrdohlavý a mohol sa zdať zvláštny, ale vnútri to bol