Denník N

Bražinová: Cestovať nie je bezpečné. O juhoafrickom variante vieme málo, ale všetko sú to zlé správy

Epidemiologička Alexandra Bražinová. Foto N - Vladimír Šimíček
Epidemiologička Alexandra Bražinová. Foto N – Vladimír Šimíček

S epidemiologičkou Alexandrou Bražinovou sme sa rozprávali o tom, prečo sme po roku s covidom v takej zlej situácii, ako sa z nej dostať a čo nás čaká s blížiacim sa letom.

V rozhovore sa dočítate aj to:

  • ako prebiehali stretnutia s premiérom, či na nich spomínal Sputnik a antigénové testy;
  • či má domáce testovanie zmysel;
  • či potrebujeme sprísnený lockdown;
  • či by vedkyňa odporučila svojim blízkym ivermektín.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Takto pred rokom sa Slovensko vinou pandémie prvýkrát uzatvorilo a 15. marca bol vyhlásený núdzový stav, ktorý s letnou prestávkou trvá dodnes. Po roku sme unavení, frustrovaní, bojíme sa o svojich blízkych a pandémia, ktorú vtedy mnohí považovali za sezónnu záležitosť, nestráca na sile. Ako ste si pred rokom predstavovali priebeh epidémie?

Pamätám si presne, že som od januára s obavami sledovala prípady v Číne a neskôr v Taliansku. Ale ani po tom, ako bol na Slovensku identifikovaný prvý prípad, som si vôbec nevedela predstaviť, že by sa to celé rozvinulo do takýchto obrovských globálnych rozmerov.

V akej časti epidémie sa nachádzame momentálne a čo môžeme očakávať v najbližších týždňoch?

Celosvetovo ešte stále pozorujeme nárast prípadov a úmrtí. Ťažko povedať, či máme na Slovensku druhú alebo tretiu vlnu, keďže od jesene prípady infekcií, hospitalizácií a úmrtí iba narastajú. Momentálne sa vírus voľne šíri v populácii, čo je veľký problém, pretože v mnohých prípadoch nevieme, kde sa infikovaný človek nakazil. Je preto ťažké robiť aj základné protiepidemické kroky.

Denne umiera v priemere sto ľudí, čo bolo ešte pred pár mesiacmi nepredstaviteľné. Čo by sme mohli urobiť ešte dnes pre to, aby počty nakazených a mŕtvych klesli?

Po mesiacoch pandémie už presne vieme, čo pomáha. Nič nové nám nepomôže. Funguje výrazné zníženie stretávania sa ľudí, najmä v uzavretých priestoroch, dôsledné vyhľadávanie ľudí, ktorí sú infikovaní, a ich kontaktov a ich karanténa. Vieme to od začiatku, no napriek tomu sa to nedeje dôsledne. Z viacerých prípadov vieme, že ľudia karanténu nedodržiavajú a štát to nekontroluje. Veľmi dôležité je tiež čo najrýchlejšie zaočkovanie väčšinovej populácie. Ale to nie je otázkou dní či týždňov.

Sme na tom s Českom striedavo najhoršie v EÚ aj vo svete. Čo robia iné krajiny lepšie?

Porovnávať dve rozdielne krajiny je ťažké, ale môžeme to skúsiť v rámci EÚ. Veľmi zlú druhú vlnu zažili najmä krajiny strednej a východnej Európy. Európske krajiny, ktoré počas prvej vlny „nezaspali na vavrínoch“, ale naďalej pokračovali v dôslednej kontrole hraníc a trasovaní, sú na tom dnes oveľa lepšie.

Mimo EÚ je takým pomyselným víťazom už dlhodobo Vietnam, ktorý má veľmi nízky počet prípadov. Pri analýze toho, čo sa vo Vietname a v iných krajinách, ktoré sú na tom dobre, robilo inak než u nás, vychádza opäť ako najdôležitejšie dôsledné vyhľadávanie kontaktov. Ďalšie faktory sú dôslednejšie dodržiavanie opatrení či zrozumiteľná a jasná komunikácia lídrov.

Alexandra Bražinová. Foto – TASR

Vo februári ste sa zúčastnili na niekoľkodňovom stretnutí premiéra s vedkyňami a vedcami k tomu, ako situáciu zlepšiť. Odvtedy sa však najviac rieši nákup vakcíny Sputnik V a 35 miliónov antigénových testov. Bolo to na stretnutiach témou?

O nákupe Sputnika sa tam nerokovalo, to bolo pre mňa pár dní po skončení stretnutí veľkým prekvapením. O nákupe testov na samotestovanie istá diskusia prebehla.

Je väčšina nakúpených testov nevhodná na samotestovanie, ako to hovorí príbalový leták?

Úplne presne som tie testy neštudovala. Čo sme však zdôrazňovali na rokovaniach, je, aby sa akékoľvek nové testy, ktoré sa kúpia a bude sa uvažovať o ich zavedení na Slovensku, najskôr validovali. Čiže aby sa overila ich účinnosť v porovnaní s tými, ktoré sa používajú doteraz. V ideálnej situácii by sa mali porovnať so zlatým štandardom testovania, a teda s PCR testami. Lebo iba keď budeme vedieť, aké sú citlivé, tak nám masové testovanie dokáže niečo o priebehu pandémie povedať.

Ako by to vyzeralo v praxi? Človek, ktorému by vyšiel pozitívny test, by sa vzápätí objednal na PCR testovanie?

To asi nebude žiaduce, lebo by sa tým preťažila kapacita PCR testov. Z môjho pohľadu by bolo ideálne, aby sa väčšina ľudí mohla testovať najspoľahlivejšími PCR testami. Dnes sú už k dispozícii a aj na Slovensku sa pracuje na vývoji takých, ktoré poskytnú výsledok do pol hodiny. Ideálne by teda bolo, keby sa používali v masovom meradle.

Pokiaľ ich nemáme, antigénové testy sú voľbou číslo dva. Treba však pamätať na ich zníženú výpovednú hodnotu a testovať sa opakovane. Samotestovanie nazálnymi testami (menej invazívne, výter sa robí z nosohltana – pozn. red.) má význam len vtedy, keď si ich človek robí tak trikrát do týždňa.

Realizujú sa nejaké ďalšie z návrhov, ktoré ste na stretnutiach odporúčali, alebo upadli do zabudnutia?

Celý súbor návrhov, ktoré sme dali dokopy, „vzala vláda na vedomie“. Ak tomu dobre rozumiem, tak ich plnenie je na jednotlivých ministroch, pričom nie je určené, kto má čo, kedy a ako vykonať. To, samozrejme, znižuje možnosť presadiť, čo sme chceli.

Čo to bolo?

Zabezpečiť v čo najväčšej miere dodržiavanie nariadení, ktoré sú už platné, ale zároveň kompenzovať ľudí, ktorí ich dodržiavajú a znižujú tým mobilitu. Tu sme navrhovali napríklad zvýšenie pandemickej péenky a očéerky, aby pozitívni ľudia a ich kontakty boli motivovaní zostať doma. Taktiež kompenzovať zamestnávateľov, ktorí prichádzajú o zisk, keďže nemôžu prevádzkovať svoj podnik. Toto sa, pokiaľ viem, zatiaľ nezačalo realizovať. Je to škoda, pretože by to ľuďom pomohlo dodržiavať karanténne opatrenia.

Ďalšia dôležitá vec, v ktorej sa zatiaľ nič nezmenilo, je prísnejšia kontrola hraníc vrátane pendlerov. Čo sa týka škôl, upozorňovali sme na šírenie infekčnejších variantov vírusu, ktoré do veľkej miery zasahujú aj mladých a deti. Som dlhodobou zástankyňou otvorenia škôl, ale v momentálnej veľmi zlej situácii sme v opatreniach na najbližšie 2 – 3 týždne navrhovali fungovanie škôl obmedziť. To by nám mohlo pomôcť zlomiť krivku, ale ani to nerobíme.

Navrhovali sme tiež zmenu testovania na cielené, to znamená testovať najmä v zamestnaní a školách či zrušiť vyžadovanie úplne nevýpovedných certifikátov s týždennou alebo dvojtýždennou platnosťou. Ani táto zmena sa neudiala.

Alexandra Bražinová na predvianočnom stretnutí vedcov s prezidentkou. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako zhoršujú situáciu ľudia, ktorí sa rozhodli ísť dovolenkovať napríklad na Zanzibar či do iných destinácií, ktoré nevyžadujú PCR testy ani žiadne iné pandemické obmedzenia?

V momentálnej situácii nie je ani rozumné, ani bezpečné cestovať kamkoľvek. Pri destináciách ako Zanzibar treba upozorniť na to, že cestujúci nepozná reálnu situáciu v krajine. Mnohé, najmä rozvojové krajiny totiž nie sú schopné alebo ani nechcú dôsledne sledovať situáciu. Deklarovaný nízky počet prípadov nemusí byť pravdou.

Druhá vec je, že pri samotnom cestovaní sa človek musí dostať cez letiská a stanice, kde je veľa ľudí z rôznych krajín. To zvyšuje riziko infekcie. Presne takto sa k nám dostali aj mutácie, ktoré nám spôsobujú toľko starostí. Britská sa nachádza už vo väčšine pozitívnych vzoriek a o juhoafrickej vieme zatiaľ málo, ale všetko sú to zlé správy. Cestovanie momentálne nie je rozumné a v Európe patríme medzi krajiny, ktoré ako posledné ešte len rozmýšľajú o prísnejšej kontrole na hraniciach.

Časť ľudí napriek tomu cestovať bude, lebo buď vírusovému nebezpečenstvu neveria, alebo je im to jedno. Čo s tým?

Ideálne by bolo hranice aspoň na tri týždne úplne uzavrieť. Nežijeme však vo vákuu, kde rozhodujú len epidemiológovia. Sú tu rôzne ďalšie diplomatické, ekonomické a politické aspekty, pre ktoré to nie je možné. Čo však urobiť môžeme, je dôslednejšie hranice chrániť. V rámci rokovaní na úrade vlády sme žiadali prísnejšiu kontrolu hraníc a podmienku 72-hodinového testu pre pendlerov, ktorá však nebola prijatá. Odporúčali sme tiež zaviesť e-karanténu, na ktorej sa pracuje, netrúfam si však odhadovať, kedy bude funkčná.

Návrhy, čo robiť, sú, no nedeje sa to. Vieme, že mnohí ľudia, ktorí prichádzajú zo zahraničia, napriek vyhláške, ktorá ich posiela do karantény a po príchode z mnohých krajín na ôsmy deň nariaďuje PCR test, tieto pravidlá nerešpektujú.

Minulý víkend sa na Slovensku prvýkrát potvrdil výskyt juhoafrického variantu koronavírusu. Čo o ňom vieme?

Juhoafrický variant je – podobne ako britský – infekčnejší. Stále pritom platí, že čím viac infikovaných, tým viac ľudí s ťažkým priebehom, tým viac hospitalizácií a bohužiaľ aj úmrtí. Zatiaľ ešte nevieme, či je samotný juhoafrický variant smrtnejší ako tie, ktoré sme tu mali doteraz. Tento týždeň však vyšla zatiaľ nerecenzovaná britská štúdia, ktorá na skupine vyše 180-tisíc ľudí potvrdzuje vyššiu smrtnosť britského variantu.

Stále platí, že varianty zásadne neovplyvňujú účinnosť vakcín?

Tie vakcíny, ktorými sa u nás momentálne očkuje, spoľahlivo ochraňujú pred britským variantom. Pred juhoafrickým minimálne v zmysle závažného priebehu a úmrtia, čo je v súčasnej situácii najdôležitejšie.

Vo vedeckom svete sa momentálne diskutuje o tom, či by sa ľudia, ktorí infekciu prekonali, mali očkovať iba jednou dávkou. Je to podľa vás dobrý nápad?

Viaceré menšie štúdie potvrdzujú, že už aj prvá dávka predstavuje dostatočnú ochranu. Spoľahlivé údaje z klinického skúšania vakcín však zatiaľ máme pri nastavení na dve dávky. Ďalšie skúmanie možno potvrdí, že stačí jedna, no zatiaľ to tak nie je.

Európska lieková agentúra tento týždeň odporučila vakcínu od spoločnosti Johnson & Johnson. Aký je jej potenciál zmeniť priebeh pandémie?

Každá ďalšia schválená očkovacia látka nám pomôže zrýchliť vakcináciu a to je presne to, čo potrebujeme. Pri vakcíne od spoločnosti Johnson & Johnson je obzvlášť výhodou, že sa očkuje iba jednou dávkou. Logistika bude jednoduchšia, keďže človek musí prísť na očkovanie iba raz.

Aké percento zaočkovaných ľudí v populácii potrebujeme, aby sme zastavili šírenie aj vzhľadom na to, čo vieme o súčasných variantoch?

Keďže sa nové varianty správajú inak ako tie doteraz cirkulujúce, nevieme to presne odhadnúť. Pravdepodobne to bude niekde medzi 70 – 90 percentami. Uvidíme aj to, akú úlohu zohrá pri imunizácii bunková odpoveď. Takzvané pamäťové bunky sú ešte predmetom výskumu, ale je veľmi pravdepodobné, že významne chránia pred opätovnou infekciou. U ľudí, ktorí covid-19 prekonali, ale aj u tých, ktorí boli zaočkovaní.

Keď sa bavíme o kolektívnej imunite, môžeme pri nej zrátať počet ľudí, ktorí sa dajú zaočkovať, s tými, ktorí už nákazou prešli?

Nie je to vhodné. Spoľahlivú ochranu totiž zabezpečí len vakcinácia. Imunitná odpoveď je u ľudí, ktorí prekonali covid-19, veľmi individuálna, a preto sa na ňu nedá spoliehať. Vo väčšine prípadov platí, že ľudia, ktorí mali ťažší priebeh, si vytvoria dostatok špecifických protilátok. Tie podľa viacerých štúdií vydržia 6 – 8 mesiacov. No mnohí ľudia, ktorí mali mierny alebo bezpríznakový priebeh, si protilátky nevytvoria. Preto nevieme dať tieto dve skupiny ľudí dokopy a utešovať sa tým, že máme dosť veľkú skupinu na to, aby sme boli chránení.

Deti sa zatiaľ neočkujú ani u nás, ani vo svete. Neboli zahrnuté ani do klinických štúdií. Prečo sa s nimi zatiaľ neráta a kedy sa začne?

To je bežný postup pri klinickom skúšaní vakcín a väčšiny liekov. Začína sa dospelou populáciou, pretože deti sú zraniteľnejšie. Minimálne vakcíny, ktoré sú u nás registrované, však už realizujú klinické skúšanie aj u detí a mládeže. Pokiaľ všetko pôjde dobre, odporúčania týkajúce sa očkovania detí by mali byť k dispozícii najneskôr na jeseň.

Čiže v čase, keď ich už možno budeme vedieť zaradiť do očkovania?

Áno, presne toto je cieľ. Robia sa aj posúdenia bezpečnosti a účinnosti na ďalších skupinách, ako sú tehotné ženy či ľudia s chronickými chorobami.

Na Slovensku zatiaľ očkujeme seniorov. Na jeseň by mohli pribudnúť aj deti. Foto N – Tomáš Benedikovič

Okrem vakcín sa vyvíjajú na covid-19 aj lieky. Ktorá liečba má zatiaľ najväčší potenciál?

Veľmi perspektívne sa javia monoklonálne protilátky. Teším sa, že Slovensko uvažuje a rokuje o ich nákupe, aby sa mohlo zaviesť ich používanie aj u našich pacientov. Občas sa vynoria aj správy o nejakom zaručenom lieku, ako bol ivermektín, teraz sa napríklad objavil solmucol. Zatiaľ sa však pri žiadnom z nich nepotvrdila účinnosť priamo na ochorenie covid-19. Súhlasím s tými odborníkmi, ktorí hovoria, že pokiaľ sa nepotvrdí účinnosť lieku dostatočne veľkými klinickými štúdiami, treba byť pri ich používaní veľmi opatrný.

Odporučili by ste ivermektín svojmu okoliu?

Počula som veľa príbehov od ľudí, ktorí si ivermektín zohnali, použili ho a odprisahali by, že im to pomohlo. Ja ako vedkyňa, ktorej práca je postavená na vedeckých dôkazoch, by som ho však nepoužila ani neodporučila svojim príbuzným.

Viacerí odborníci vravia, že sme možno za vrcholom momentálnej vlny pandémie. Je dôvod na optimizmus?

V posledných dňoch máme mierny optimizmus v tom, že nám mierne klesá pozitivita testov. Ešte stále však máme veľmi veľa hospitalizovaných. Včera (utorok 9. 3. – pozn. red.) sme mali rekord od začiatku pandémie a úmrtia stále pribúdajú. O zlepšovaní teda hovoriť nemôžeme. Kedy príde, závisí od krokov, ktoré urobíme. Ešte stále tu máme lockdown a v hre je aj jeho sprísnenie.

Bude nevyhnutné?

Pokiaľ nedôjde v najbližších dňoch k nejakému radikálnemu zlepšovaniu, čo si nemyslím, tak áno. Ten, ktorý máme, nie je dostatočný. Keď sa pozriem okolo seba, ani nemám pocit, že nejaký prebieha. Vírus sa šíri najviac na domácich stretnutiach a na pracoviskách. Hlavne tieto situácie by sme teda mali zredukovať na absolútne minimum.

Podľa epidemiologičky bude potrebné súčasné obmedzenia ešte sprísniť. Foto N – Vladimír Šimíček

Pre človeka, ktorý lockdownové nariadenia dodržiava, to musí byť frustrujúce. Stále čaká, kedy prejde tých „pár týždňov“ a bude lepšie, a stále nič. Kedy príde aspoň nejaké uvoľnenie?

Keby sa nám na pár týždňov podarilo zaviesť takýto naozajstný a fungujúci lockdown do praxe a pokračovať pritom v očkovaní, tak by sa situácia mohla zlepšiť a ďalej zlepšovať. Napokon, s príchodom vyšších teplôt sa aj očakáva, že sa vírus „stiahne“.

Čo znamená „zlepšenie situácie“?

Že zdravotníctvo bude vonku z kritickej situácie, ľudia budú môcť cestovať minimálne na Slovensku, možno aj trochu do zahraničia. Pokiaľ by sme však po takomto zlepšení opäť prestali všetko sledovať ako minulý rok, s najväčšou pravdepodobnosťou sa nám na jeseň vráti zlá situácia.

Vrátime sa aj do stabilného normálu, keď sa nebudeme zamýšľať nad tým, či netreba zatvoriť školy, prevádzky alebo divadlá?

Určite áno, každá pandémia v dejinách raz skončila. Otázka je kedy a ako. Je nemysliteľné, že by to bolo v najbližších mesiacoch. Leto bude pravdepodobne lepšie a budeme sa môcť trochu dostať z pandemickej únavy, no obávam sa, že ešte na jeseň a v zime budeme pozorovať návrat infekcií a hospitalizácií. Je do veľkej miery na nás, aký veľký ten návrat bude. Výhľadovo by mal byť ďalší rok ešte lepší a postupne by mal koronavírus ustúpiť do endemicity – to znamená, že bude mať sem-tam nejaké malé ohniská. No kedy to bude, neviem.

Alexandra Bražinová (1971)

Pôsobí v Ústave epidemiológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave a na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Bratislave. V rámci pandémie sa venuje skúmaniu imunitnej odpovede u ľudí, ktorí prekonali covid-19, a je členkou krízového štábu Univerzity Komenského. Vyštudovala všeobecné lekárstvo na Karlovej univerzite v Prahe, kde dosiahla aj docentúru v odbore hygiena, epidemiológia a preventívne lekárstvo. Je autorkou a spoluautorkou mnohých vedeckých publikácií, z toho viac ako sto sa uvádza v databáze Web of Science. Špecializuje sa na epidemiológiu, ochranu a podporu zdravia.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dovolenka 2022

ESET Science Award

Koronavírus

Očkovanie proti koronavírusu

Plošné testovanie

Podcast Denníka N

Príroda

Rozhovory

Slovensko, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie