Seniorka: Hromadného očkovania sa bojím, človek tam čaká hladný, môže aj odpadnúť
Dôchodcovia pri debatách o očkovaní premýšľajú o mnohých veciach. Dá sa tomu veriť? Ako sa máme zaregistrovať a dostať na očkovacie miesto? Nenakazíme sa v rade? Prečo nás nezaočkujú všeobecní lekári?
Helena Slamková je aktívnou seniorkou, v Pezinku, kde žije, sa angažuje v miestnom klube dôchodcov, v Živene, v Matici slovenskej aj folklórnom súbore.
Napriek tomu, že prekonala onkologické ochorenie, s rozhodnutím, či sa dať očkovať, stále váha. Prekážok vidí niekoľko. Nevie sa naň prihlásiť, nechce cestovať autobusom a tlačiť sa v rade nervóznych ľudí. „Ale ak by sa očkovalo u nás v Pezinku, možno sa dám zaočkovať medzi prvými. Možno by nás mohli očkovať aj obvodní lekári. Skôr dôverujem svojej lekárke,“ hovorí.
Ste zaočkovaná?
Nie som. A stále váham.
Prečo?
Keď človek vidí tie rôzne reakcie, tak nevie, komu má veriť. A prekážkou je aj to, že by som sa musela ísť dať zaočkovať do Bratislavy.
Je to pre vás ďaleko?
Viete si to predstaviť, že by som tam musela ísť autobusom a čakať tam dve alebo tri hodiny? Nie, nie. Chránim samu seba tým, že nikam nechodím, bola som na testoch. S očkovaním zatiaľ stále váham. Možno v budúcnosti áno, ak by nám to dali bližšie k bydlisku. Napríklad do školy, podobne ako testovanie. To bolo fajn. Očkovanie je mimo náš dosah. Kopa dôchodcov nemá auto ani príbuzných, ktorí ich odvezú, takže sa na očkovanie jednoducho nevedia dostaviť.
Záleží vám na tom, ktorou vakcínou vás zaočkujú?
Čítam si o tom a vidím rôzne názory
