Joe Biden potichu mení americkú ekonomiku a sociálny štát

Autor je analytik Inštitútu pre stratégie a analýzy úradu vlády,
text vyjadruje jeho súkromný názor

Minulé leto sa v Spojených štátoch stala bestsellerom kniha Mýtus deficitu (Deficit Myth) od ekonómky Stephanie Keltonovej, ktorá obhajovala takzvanú modernú monetárnu teóriu (Modern Monetary Theory – MMT). Podstatou tejto teórie je zmena chápania vládnych výdavkov ako niečoho obmedzeného príjmami z daní na niečo obmedzené len infláciou.

MMT vníma peniaze ako „verejný monopol“, teda službu poskytovania prostriedkov výmeny, zabezpečovanú výlučne štátom, ktorý má zároveň jedinečnú pozíciu „vytlačiť“ toľko peňazí, koľko vláda na svoje programy potrebuje. Jediným obmedzením ich tlačenia je podľa tejto teórie inflácia, teda znižovanie hodnoty peňazí, ktorú vláda potláča zdaňovaním. Podľa MMT nie dane, ale „nové“ peniaze financujú vládne výdavky.

Keltonovej kniha si vyslúžila negatívne recenzie u väčšiny známych ekonómov. Vtipné však je, že jej teórie budeme môcť do limitovanej miery sledovať v praxi vďaka najväčšiemu vládnemu balíčku v dejinách. V hodnote 1,9 bilióna dolárov ho nedávno schválil americký kongres a teraz ho podpísal prezident Biden.

Niektorí ekonómovia, napríklad bývalý Clintonov minister financií Larry Summers, už varovali pred návratom inflácie, no či to tak bude, ešte uvidíme. Od finančnej krízy v roku 2009 niektorí komentátori, napríklad Juraj Karpiš, neustále hovoria o prichádzajúcej inflácii v dôsledku príliš voľnej menovej politiky. Tá však stále neprichádza.

Prestavba sociálneho štátu

Kým širokú verejnosť na 1,9-biliónovom balíčku zaujali najmä priame platby občanom vo výške 1400 dolárov, z pohľadu verejnej politiky sú zaujímavejšie zmeny v americkom sociálnom štáte.

Americkú sociálnu záchrannú sieť postupne osekávali už za prezidenta Reagana – do istej miery aj preto, že ju vo väčšej miere využívajú Afroameričania –, ale definitívnu ranu jej zasadil až prezident Clinton v roku 1996, keď