Denník N

Nebudem zo seba robiť blbca alebo Ako sa žije s niekým, kto odmieta covidové pravidlá

Ilustračné foto - Flickr/Falco Ermert
Ilustračné foto – Flickr/Falco Ermert

Obchádzanie pravidiel môže byť prejavom kreativity, v časoch pandémie však skôr škodí.

Osamelá dôchodkyňa Ľudmila bola rada, keď sa k nej v lete presťahoval jej tridsaťročný syn. Vyriešili sa tým dve veci: ona už nebola sama na veľký dom a záhradu, on ušetril na drahom prenájme v meste, lebo aj tak bol na home office.

„V auguste na covid-19 ochorela moja dobrá priateľka a museli ju aj hospitalizovať. Dovtedy som si veľmi nepripúšťala, že je to až taká vážna choroba, ale to, ako prebiehala u nej, môj názor zmenilo. O to radšej som bola, že sa syn vrátil domov. Myslela som si, že sa budem môcť ešte viac izolovať, že on za mňa vybaví veci vonku a ja budem doma, maximálne v záhrade,“ hovorí Ľudmila, ktorá má cukrovku a berie aj lieky na vysoký tlak.

Lenže jej syn mal z korony „srandu“. Nenosil poriadne rúško, domov si vodil kamarátov, nerešpektoval ani ďalšie pravidlá. Ľudmila mu to vyčítala a so zhoršujúcou sa situáciou mala stále väčší strach.

„Syn mi hovoril, že preháňam, že korona nie je nič hrozné, veď aj tá moja priateľka napokon prežila, a že nás chcú ovládnuť ‚elity‘ a len blbec nosí rúško. V decembri, keď som už od strachu prestala počúvať rádio a môj syn si k nám stále pozýval kamarátov, som mu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie