Ako koaličné meškanie škodí chorým a chudobným
Pred dvoma týždňami v nedeľu rozprával minister práce a sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak zo Sme rodina, že vláda čoskoro zdvihne pandemickú péenku a ošetrovné na zhruba sto percent výšky čistého príjmu.
Vyzeralo to už viac-menej ako hotová vec. Vláde to odporučili vedci, ktorí sa týždeň predtým stretávali s premiérom.
Všetci rozumeli, že je to sociálne opatrenie, ktorého hlavným cieľom však bolo znížiť riziko šírenia koronavírusu. Odborníci totiž mali k dispozícii dostatok dát a anekdotických informácií o tom, že ľudia s nižším príjmom sa aj pri podozrení z nákazy snažia chodiť do zamestnania, aby neprišli o plat.
Rozhodovanie o tom, či ísť alebo neísť do práce, keď som sa nedávno stretol s nakazeným, sa často deje, keď človek nemá žiadne príznaky, a ľahko si nahovorí, že nie je chorý a neroznáša nákazu.
Rozdiel pár stoviek eur, o ktoré péenka či OČR mesačne zamestnanca oberie, však v niektorých rodinách znamená veľa a tlačí na rozhodnutie ísť do roboty napriek podozreniu na covid.
