Denník N

Bývalý šéf Procházkovej kampane odchádza zo Siete, prekáža mu postoj k utečencom

Martin Dubéci, signatár Výzvy za ľudskosť a bývalý šéf prezidentskej kampane Rada Procházku. Foto - Samo Trnka
Martin Dubéci, signatár Výzvy za ľudskosť a bývalý šéf prezidentskej kampane Rada Procházku. Foto – Samo Trnka

Spoluautor Výzvy za ľudskosť Martin Dubéci končí ako riaditeľ think tanku Alfa. Vláda k utečencom prijala alibistické a ignorantské stanovisko, a na druhej strane nie je nikto, kto by sa proti tomu ozval, tvrdí.

MARTIN DUBÉCI (29) pracoval na ministerstve financií, ako poradca podpredsedníčky parlamentu Eriky Jurinovej (OĽaNO), potom šéfoval prezidentskej kampani Rada Procházku. Pred vyše rokom vstúpil do strany Sieť a viedol jej analytické oddelenie. Aj jeho Procházka vinil za chyby, keď sa ukázalo, že na kampaň išli aj peniaze mimo transparentného účtu. „Dosť som za to chalanov zhulákal,“ hovoril vtedy.

Líder Siete tvrdí, že Dubéciho pohnútky k odchodu chápe. „Môj postoj k nemu ako k osobe sa nijako nemení, mám ho rád, som mu vďačný za ten kus cesty, ktorý sme prešli spolu a do ďalších jeho aktivít mu úprimne držím palce,“ povedal Procházka.

Veľmi jednoduchá otázka – prečo odchádzate zo Siete?

Netýka sa to Siete ako takej, ale celej politickej scény, možno s výnimkou Mosta-Híd. Politici vo svetle akútnej humanitárnej krízy nie sú schopní prekonať samých seba, vystúpiť zo svojho tieňa a urobiť niečo, čo je v takejto situácii, akú vidíme v Rakúsku a Maďarsku, absolútne normálne a príčetné.

Ako by teda mali politici na utečeneckú krízu reagovať?

Slovenská vláda prijala stanovisko, ktoré je alibistické, ignorantské a nebezpečné pre európsku spoluprácu. A na druhej strane politického spektra nie je nikto, kto by mal odvahu sa proti tomu ozvať, kto by povedal, že Slovensko by malo participovať na európskom riešení a nerobiť husté vyhlásenia o tom, ako sem nikoho nepustíme a nikomu nepomôžeme. Čo ma ľudsky zaráža najviac, je, že v tejto krajine existujú ľudia, od Človeka v ohrození až po jednotlivcov, ktorí sa snažia na Facebooku zladiť, ako doručiť humanitárnu pomoc do Maďarska a Rakúska, a na politickej scéne nie je nikto, kto by povedal, že Slovensko predsa má logistické kapacity na to, aby to zorganizovali naše úrady.

[poll id=“138″]

Veľmi konkrétne, v čom so stanoviskami politických strán nesúhlasíte?

Rozdeľme to na dve časti. Prvé je to, čo je akútne, čo sa deje v Maďarsku a Rakúsku, teda za našimi hranicami. Každý, kto bol na miestach, kde sa zhromažďujú utečenci, vám povie, že tí ľudia si na ulici pýtajú takú základnú vec, ako je voda, lebo sú smädní. Tam sme dospeli v roku 2015. Slovensko štandardne posiela humanitárnu pomoc do mnohých krajín, máme na to funkčný systém civilnej ochrany a bežne to robíme, no vláda, ktorá na výjazdových zasadnutiach obrazne povedané rozhoduje o tom, že dá päťtisíc eur na záchody vo Vyšných Ružbachoch, nie je schopná spraviť ani len toto. Namiesto toho to robia humanitárne organizácie a nikto nemá ani len toľko slušnosti, aby im povedal, poďme to robiť spolu.

A čo sa týka dlhodobého hľadiska?

Nevravím, že utečenecká kríza je jednoduchá vec, a každý, kto rozmýšľa inak, je hlupák. Chcel by som len, aby sa normálne stretla vláda s opozíciou, cirkvami a neziskovkami, upokojili sa a povedali si – nebudeme to, čo sa deje, politizovať, vyrátame, aké máme kapacity v záchytných táboroch, ktoré tu sú, a vysvetlíme to ľuďom. Úplne strategická vec je, že my jednoducho na európskej úrovni nemôžeme byť len tí, ktorí berú, keď sa porciuje európsky rozpočet. Keď sa schvaľoval rozpočet Únie v roku 2013, Slovensko prosilo, kde sa dalo, aby pre krízu Brusel neškrtal peniaze na kohézne politiky dotované Nemcami či Holanďanmi, lebo Európa musí byť solidárna. V tomto momente sa správame úplne opačne.

Nie je dôvodom, prečo sa politické strany takto správajú, jednoducho to, že podpora akejkoľvek inej politiky by zo strany verejnosti bola veľmi malá?

V momente, keď nikto s ľuďmi príčetne nehovorí, je logické, že podpora verejnosti je malá. Keď politici prenechajú priestor bláznom, radikálom a populistom, nemôžu sa čudovať, že 70 percent ľudí je radikálne naladených proti migrantom. Ale tak to bude vždy. Ani za Dzurindu si národ nepýtal reformy, premiér o nich musel presviedčať a pracovať s verejnou mienkou. Je vec líderstva a odvahy komunikovať s ľuďmi, a to si myslím, že by malo byť v povahe politikov a verejných činiteľov.

Ako šéf Procházkovej kampane a potom analytického oddelenia Siete ste spoluvytvárali politiku strany. Prečo tieto vaše myšlienky neprijali?

V prvom rade by som rád povedal, že je úplne legitímne, aby si politická strana takúto stratégiu zvolila. Možno tej stratégii nerozumiem, ale som presvedčený, že v konečnom dôsledku sú za ňou dobré úmysly. Každá strana narastá, prichádzajú do nej ľudia a miesto, kde sa nachádza názorový stred, sa počas toho hýbe. Je to úplne normálne. Môj problém teda nie je so stranou ako takou, skôr s celou politickou triedou, čo nevie prísť so stanoviskom, ktoré by podľa môjho názoru rozumne reflektovalo túto krízu.

Do akej miery je dôvodom toho, že sa strany takto správajú, fakt, že je pol roka pred voľbami?

Samozrejme, že je to do istej miery určujúce, ale v Českej republike voľby nie sú a situácia je tam podobná. Všeobecný problém našej politiky je ten, že sem pred pár rokmi dorazil politický marketing a politici sa s ním pomaly učia robiť. Profesionalizuje sa nielen práca s reklamnými agentúrami, ale aj prieskumami. No popri tom sa zabudlo na to, že strany by mali byť aj obsahovo autentické. A to nie je len vec Siete, to je vidieť pri všetkých stranách. Nie som si istý, či pekné bilbordy povedú k systematickým zmenám.

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie