Ľudskoprávny odborník Petőcz: Dvojaké občianstvo nie je vnútornou záležitosťou Slovenska, väčšia empatia je však potrebná na oboch stranách
Rusko naozaj zneužíva dvojaké občianstvo, ale porovnávať situáciu v strednej Európe s vojnovými zónami je chyba, vraví o spore okolo dvojakého občianstva ľudskoprávny expert a bývalý diplomat Kálmán Petőcz.
Odborník na ľudské práva a bývalý veľvyslanec Slovenska pri OSN v Ženeve Kálmán Petőcz hovorí, že aj nový návrh slovenskej vlády, ako upraviť dvojaké občianstvo, je diskriminačný. Uchádzač o druhé občianstvo bude musieť mať registrovaný pobyt v danej krajine aspoň päť rokov. Maďari žijúci na Slovensku by si teda nemohli zobrať maďarské občianstvo na etnickom základe, ako im to umožnila vláda Viktora Orbána, ak nechcú prísť o slovenský pas. V rozhovore, ktorý vznikol v rámci projektu Denníka N Pozsonyi podcast, sa dočítate:
- prečo je návrh Matovičovej vlády diskriminačný;
- na čo vlastne potrebujú Maďari žijúci na Slovensku maďarské občianstvo;
- či má minister zahraničných vecí Ivan Korčok pravdu, že dvojaké občianstvo je vnútornou záležitosťou Slovenska;
- či existuje riešenie, ktoré by bolo pre obe strany prijateľné.
Ako vnímate novú úpravu štátneho občianstva, ktorú schválila vláda?
Ja k tejto otázke pristupujem z ľudskoprávneho hľadiska, nie z politického. Z ľudskoprávneho hľadiska považujem ten zákon a aj súčasnú novelu za diskriminačné. Tu nejde o to, či sympatizujem s Orbánovou vládou alebo s tými, ktorí si zobrali maďarské občianstvo, ale skutočne ide o to, že zákon je diskriminačný. Mali sme tu možnosť, aby sa to aj právne záväzne vyslovilo, keď v tejto veci bolo podanie pred Ústavným súdom v roku 2014. Podľa mňa je to jedna z najhanebnejších škvŕn v činnosti predchádzajúceho Ústavného súdu, že sa tejto veci meritórne nevenoval, respektíve väčšina ústavných sudcov zaujala alibistické stanovisko. Nezúčastnili sa na plenárnom zasadnutí, a preto nepadlo rozhodnutie a nedozvedeli sme sa názor súdu.
Prečo si myslíte, že táto úprava je diskriminačná?
Nielen diskriminačná, ale aj protiústavná. V zmysle ústavy nikomu nemožno odňať slovenské štátne občianstvo proti jeho vôli. Je to v ústave veľmi jasne napísané. Ficov zákon to vyriešil tak, že ak sa niekto vzdá občianstva dobrovoľne, nejde o odňatie proti vlastnej vôli a zaradili sem aj prípad, ak niekto požiada o iné občianstvo. Takže ak si niekto zoberie iné občianstvo, považuje sa to za rovnaký právny akt, ako keď sa niekto dobrovoľne vzdá slovenského občianstva. Ja s takýmto výkladom nesúhlasím a veľa ústavných právnikov takisto nie. Skutočný stav sme sa však nedozvedeli, pretože Ústavný súd k tomu nezaujal stanovisko.
V čom je súčasná situácia nová?
Vláda sa snaží napraviť najväčšie nedostatky Ficovho zákona tak, že chce vrátiť slovenské občianstvo tým, ktorí ho stratili od roku 2010 iba preto, že si zobrali iné. Podmienkou však je aspoň päťročný zahraničný pobyt. Toto riešenie je diskriminačné preto, lebo tých ľudí, ktorí prišli o občianstvo, zase zaraďuje do dvoch kategórií. Zrejme je to opäť právna otázka a vláda má takéto právne stanovisko. Nevidím šancu na to, že koaliční poslanci by v parlamente toto právne stanovisko vlády prehodnotili. Mohol by o tom rozhodnúť Ústavný súd, ak by niekto pripravil kvalitné podanie, ale aj na to by sme mohli čakať tri, štyri, päť rokov.
Vláda a najmä ministerstvo zahraničných vecí argumentuje tým, že rozdávanie občianstva na etnickom základe môže viesť ku konfliktom, aké sme mohli vidieť v pohraničných regiónoch Ruska, v južnom Osetsku, Abcházsku alebo na východnej Ukrajine. V týchto regiónoch Rusko vystupovalo na obranu etnických Rusov a vznikali ozbrojené konflikty. Obstojí tento argument v diskusii, ktorá prebieha u nás?
