Denník N

Štátny ochranár: Orchidey zachraňujú kozy, výrub nepôvodných stromov aj polícia

Peter Puchala, riaditeľ správy CHKO Malé Karpaty. Foto – Soňa Mäkká
Peter Puchala, riaditeľ správy CHKO Malé Karpaty. Foto – Soňa Mäkká

Na Devínskej Kobyle pri Bratislave sa stretávajú panónske a karpatské druhy. Unikátne územie, kde leží aj paleontologické nálezisko Sandberg, ohrozuje vysoká návštevnosť aj krádeže orchideí, ktoré inde nerastú.

Nikto nevie, ako dlho budeme môcť ešte obdivovať unikátny pieskovcový kopec. Ako vidieť z fotografie spred dvadsiatich rokov, mizne pred očami. Sandbergu a národnej prírodnej rezervácii, v ktorej leží, škodí aj vysoká návštevnosť. „Nikdy nepochopím, že keď niekto vie vyniesť na kopec plnú fľašu, už ju má problém odniesť prázdnu,” hovorí Peter Puchala, riaditeľ Správy chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • že na Sandbergu žili veľryby aj žralok;
  • že nie pre každú rezerváciu je vhodný bezzásahový režim;
  • prečo tu je správne rúbať borovice a pásť kozy;
  • prečo musia volať na pomoc so strážením územia policajtov;
  • či je možné lepšie usmerniť pohyb návštevníkov v rezervácii;
  • ako by sa dal riešiť problém s odpadkami.

Čím je vzácna Devínska Kobyla a pieskovcové bralo Sandberg?

Devínska Kobyla patrí medzi jedno z najvýznamnejších území na Slovensku, čo sa týka rastlín, ale aj živočíchov. Bolo tu zistených vyše 1500 druhov vyšších rastlín a veľké množstvo živočíšnych druhov. Unikát Devínskej Kobyly je v tom, že je na kraji karpatského oblúka a pritom patrí do tzv. panónskeho bioregiónu. No zároveň tým, že je súčasťou Karpát, stretávajú sa tu panónske aj karpatské druhy. A tak je tu vyššia diverzita, druhová pestrosť.

Kosatec nízky. Foto – Soňa Mäkká

Samotný Sandberg je jedným z najvýznamnejších paleontologických nálezísk na Slovensku a celkovo tu bolo nájdených vyše 300 druhov fosílnych živočíchov. Medzi nimi napríklad fosílie morských korytnačiek, žraloka, ale aj veľryby. Najvýznamnejším nálezom bola časť lebky ľudoopa. Je to vďaka tomu, že samotný Sandberg bol v ďalekej minulosti, v období treťohôr, teda zhruba pred nejakými 15 miliónmi rokmi, pod vodou a bol súčasťou plytkého šelfového mora.

Nebol aj nad úrovňou mora? Nad Devínskou cestou sa nachádza abrázna jaskyňa, ktorú vymyl morský príboj.

Samozrejme, morská hladina kolísala. Musíme vziať do úvahy celé to obdobie.

Sandberg pred cca 20 až 25 rokmi. Foto –Pavol Fandák

Pieskovcové bralo Sandberg dnes. Foto – Soňa Mäkká

Geologické podmienky sú tam veľmi pestré. Samotný Sandberg predstavuje morský piesok, ktorý tam bol, ale v iných častiach tohto masívu nájdeme vápencové časti, dolomitické, preto tam rastú iné druhy rastlín. Najznámejšie sú poniklece, hlaváčiky, ale aj ďalšie chránené druhy, orchidey, jasenec biely, kosatce, rôzne suchomilné druhy rastlín. Jedna taká vzácnosť je, že na Sandbergu rastie smldník piesočný, druh z čeľade mrkvovité. Nie je zaujímavý tým, že by krásne kvitol, ale Devínska Kobyla je jednou z dvoch lokalít, kde na Slovensku rastie.

Kde je druhá lokalita?

Niekde na Podunajsku pri Komárne.

Aj niektoré z tých orchideí rastú len tam?

Z tých treba spomenúť jazýčkovec jadranský. Je to aj druh európskeho významu. Ďalej rôzne druhy vstavačov a hmyzovníkov. Devínska Kobyla je jediná lokalita, kde rastie hmyzovník pavúkovitý.

Čo sa vlastne v minulosti stalo, že Sandberg ostal taký

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Bratislava

Ochrana prírody

Príroda

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie