Keď mi prišla správa, že som pozitívny, spočítal som si svoje rizikové faktory a pateticky sa začal lúčiť so životom

Je sobota 27. február 2021, vonku je slnečno a teplo. Chystám sa dostrihať vinič v predzáhradke, s ktorým som začal deň predtým. Sused mi spoza plota ukazuje, ako ho správne vyviazať. Manželka Danka sa dohrá so štyriapolročným Jurkom a odchádza na antigénový test v zdravotnom stredisku našej dediny. „Ja ti neviem, voľajako sa dnes bojím,“ spomína pri puse, kým ja ju upokojujem – žiadny strach, budeš negatívna. Tak aj bolo.

Posledný antigénový test pred obedovou prestávkou odberového tímu v tú sobotu absolvujem aj ja. Som pokojný, veselo zdravím prichádzajúceho starostu. Netuším, že už o pár minút sa Danke aj mne začne karanténa spojená so strachom o život.

Šokujúca sms

Ešte skôr než susedom, ktorých testovali pár minút predo mnou, mi prichádza sms – som pozitívny. Suseda mi nechce veriť. Ako môžem mať výsledky skôr než oni? Veď správy posielajú postupne, ako prichádzame. Rozosmeje sa, vraj si z nej, jej manžela a otca strieľam. Podávam jej mobil ako dôkaz. Už sa nesmeje, len si tesnejšie pritiahne respirátor. A potom nám najbližších 14 dní aj s manželom chodia na nákupy.

Vonku sa síce tvárim hrdinsky, ale vojdem do domu a rozplačem sa. Som realista. Spĺňam prakticky všetky rizikové faktory – bývalý dvojnásobný onkologický pacient, kilogramy navyše, vysoký tlak… Raj pre koronu, raj pre zubatú. Do toho v novinách, v ktorých pracujem, čítam, že na umelej ventilácii už neraz končia pacienti 40+. Mám 46. Vydržal som rok pandémie a teraz, tesne pred očkovaním, je fakt koniec?

O týždeň k nám majú prísť majstri vymeniť strechu na starom dome. Volám svojmu šéfovi do Denníka N, že si beriem dovolenku, aj šéfovi strechárov, že ak to prežijem, ozvem sa. Jeho cenová ponuka, ktorá mi pristane v schránke, mi je zrazu ukradnutá, hoci sme práve na tento účel rok šetrili.

Rýchlo si zapíš heslá

Danke, ktorej po mojom výsledku tiež nie je všetko jedno, splašene diktujem údaje pre prípad, že zomriem – heslá do počítača, na gmail, facebook aj do bánk. Postupne jej oznamujem všetky informácie, ktoré v miernom hysterickom oblúku vnímam ako najpraktickejšie – kde máme poistky za auto, byt, dom, kde mám životnú poistku aj druhý dôchodkový pilier, čo robiť, aby si stihla vybrať peniaze, skôr než účty zablokuje notár z dôvodu dedenia, a podobne.

Danka si údaje príliš zapisovať nechce, oznamuje mi, že výhodnejšie by bolo, keby som nezomrel.