Vychádzajúce slnko ako znak tragédie. Láska a vojna v románe Chimamandy Ngozi Adichie
V slovenčine vychádza ďalší román autorky úspešných kníh Amerikánka či Všetci by sme mali byť femnisit(k)ami.
„Sto mŕtvych čiernych ľudí rovná sa jeden mŕtvy biely človek,“ pomyslí si britský novinár, keď po africkej krajine sprevádza kolegov z Ameriky. Je to známe pravidlo žurnalistov nielen zo Západu. Prečo by to dnes malo byť inak?
Chimamanda Ngozi Adichie svojím románom Polovica žltého slnka (Absynt, 2021, preklad Kristína Karabová) dokazuje, že to už neplatí. Že Afrika si zaslúži pozornosť a že by sme sa mali o tento kontinent zaujímať. Preto píše o jej ľuďoch a histórii.
Nigérijská autorka nás nenúti googliť fakty, poukazuje na to najdôležitejšie a premiešava to s osudom svojich postáv a ich rozhodnutí. Jej kniha je ďalším dôkazom, že má talent na rozpovedanie príbehu, ktorý čitateľa zasiahne. Alebo inak – zdrapí a pustí až s poslednou stranou.
Viaceré úrovne
Román Polovica žltého slnka, ktorý Adichie napísala ako 29-ročná, možno čítať z rôznych uhlov. Môže to byť kniha o vzťahu medzi dvoma sestrami, ktoré sa odcudzia a hľadajú si k sebe cestu. Alebo je to novela o láske, ktorá prechádza skúškami na pozadí rozpadajúceho sa štátu a následnej vojny. Alebo to môže byť príbeh o priateľstve medzi pánom a jeho sluhom, ktorí sú si v kľúčových momentoch rovnocenní.
Všetky tieto roviny spája postava Olanny, ktorá je dcérou prozápadne zmýšľajúcej rodiny z Nigérie. Vďaka tomu vyštuduje školu v Londýne, má prehľad, nadhľad a všetko, čo chýba iným v jej okolí. Navyše je krásna, čo chcú zas jej rodičia zbohatlíci využiť a vydať ju za vplyvného politika.
Ona je však zaľúbená do Odenigba, profesora na univerzite v Nsukke, ktorý hlasno volá po zmene. Doma organizuje večierky, kde sa stretávajú jeho priatelia a kolegovia, aby diskutovali o budúcnosti krajiny. Od Olanninho dvojčaťa Kainene si za to vyslúži prezývku „revolucionár“. Darmo by to však vnímal ako pochvalu.
Kainene je cynická, chladná a vypočítavá. Žije bez predsudkov a zábran, zaujíma ju len otcova firma, ktorú začne riadiť. Medzitým sa zaľúbi do Richarda, ostýchavého Angličana s úprimným záujmom o Nigériu.
A napokon je tu ešte Ugwu, chlapec z vidieka, ktorý prichádza do domu profesora Odenigba ako prostý sluha. Vynorí sa na prvej strane a spočiatku sa zdá, že je hlavnou postavou. Naivné dieťa fascinuje svet jeho pána, sčítaného a dobrosrdečného Odenigba, ktorý sa mu venuje viac ako celá Ugwuova rodina. Odenigbo má klasické ideály, potom však prichádza realita.
Z mieru hladomor
Román nesie názov Polovica žltého slnka zámerne. Tento symbol bol na vlajke, ktorú si vytvorili vzbúrenci po vyhlásení samostatného štátu v Nigérii v roku 1967. Pomenovali ho Biafra a domnievali sa, že nový štát uznajú ostatné krajiny a zavládne pokoj. Samozrejme, bolo to úplne inak – protesty vystriedala občianska vojna a namiesto mieru prišiel hladomor.
Adichie svojou knihou vzdeláva čitateľov, pomáha im pochopiť konflikt, na ktorý sa zabudlo, hoci počas neho zomreli dva milióny ľudí, z toho väčšinou deti. Zároveň rozpráva príbeh, ktorý môže byť v mnohom pravdivý.
Autorka čerpala zo svedectiev svojich rodičov, príbuzných aj priateľov, ktorí zažili biafranskú vojnu. A napísala, že skutoční ľudia sú predlohou mnohých jej postáv, ktoré sa vplyvom vojny menia.
Prichádzajú totiž o luxus a pohodlie, odkiaľ bolo jednoduché
