Maliar Július Jakoby svoje práce bez mihnutia oka ničil
„V mojich očiach sa mu podarilo niekoľkokrát zabehnúť stovku pod 10 sekúnd,” hovorí Daniel Liška o Jakobyho maliarskom umení.
Moje prvé stretnutie s Jakobym sa o dohralo práve pred predajňou Artfora. I preto som výzvu na vytvorenie knihy Jakoby. Retrospektíva vnímal ako nebeské znamenie, ktoré sa neodmieta, hovorí DANIEL LIŠKA.
Nápad vytvoriť knihu o Júliusovi Jakobym vzišiel z vášho rozhovoru so spolumajiteľom košického Artfora Karolom Volemanom. Čo bolo na začiatku toho rozhovoru?
Nápad vznikol spontánne v decembri 2016 v košickom kníhkupectve. S kníhkupcom Ondrejom Jurínom sme obdivne hľadeli do počítača na reprodukcie Jakobyho obrazov v nevhodnom čase. Blokovali sme vianočný predaj kníh. Karol nás prísnym hlasom vyzval, aby sme nezavadzali a radšej spravili niečo užitočnejšie – napríklad knihu. Ondrej sa čoskoro zapojil do príprav publikácie prekladom archívnych materiálov z maďarčiny, ktorú, žiaľ, neovládam.
Bolo to ťažké rozhodovanie prijať takúto úlohu?
Oproti kníhkupectvu stál dom Antona Jasuscha, jednej z najpozoruhodnejších postáv nášho moderného maliarstva. Chýba mi dôkaz, ale Jasusch pravdepodobne trénoval futbalový klub, za ktorý hral môj otec. Mohol to byť Jasusch, kto okolo roku 1964 požiadal Ľudovíta Felda a Júliusa Jakobyho, či by ma nenaučili základom kresliarstva. Naše vtedajšie stretnutie s Jakobym sa odohralo práve pred predajňou Artfora. I preto som Karolovu výzvu vnímal ako nebeské znamenie, ktoré sa neodmieta.
Kde sa zrodil váš hlboký vzťah k výtvarnému umeniu?
Vraj som od dvoch rokov z hliny a plastelíny neúnavne modeloval indiánov a zvieracie stáda. Až na stredoškolské obdobie, keď som uprednostnil hudbu, neprejde deň, aby som svoje zmysly nepotešil pohľadom na nejaké umelecké dielo.
Mali ste jasno o koncepcii budúcej knihy, alebo sa rodila a menila v procese tvorby?
Vychádzali sme z Jakobyho skepsy o schopnosti kunsthistorikov interpretovať jeho tvorbu. V textoch preto uprednostňujeme bezprostredné umelcove pohľady, výroky a rozhovory, ktoré poskytol v rozmedzí rokov 1934 – 1985. Vzorom nám boli beznádejne vypredané jakobyovské monografie od Ladislava Saučina a Jána Abelovského i kniha rozhovorov Košický pustovník od Alberta Marenčina.
