Ak hrá Nicolas Cage vo viac filmoch, utopí sa viac ľudí? Výskum ukazuje, že Slováci si mýlia koreláciu a kauzalitu

Korelácia ≠ kauzalita. Z toho, že sa dva javy vyskytujú spolu alebo nasledujú po sebe, nijako neplynie, že jeden je príčinou a druhý následkom.

Predstavte si, k akým kurióznym záverom by sme dospeli, ak by sme túto zásadu nerešpektovali.

Ukazuje sa napríklad, že v rokoch, keď bol herec Nicolas Cage často obsadzovaný a hral vo viacerých filmoch, stúpol aj počet utopení v bazénoch. Keď mal herec slabšiu sezónu, utopení bolo menej.

Krivky oboch javov kopírujú rovnaký trend. Znamená to, že obsadenosť herca spôsobuje tragické úmrtia v bazénoch? Nie.

Zmrzlina a žraloky

Iný príklad: výdavky na vedu a výskum v Spojených štátoch korelujú so samovraždami obesením či udusením. Znamená to, že prvý jav spôsobil druhý? Nie, hoci sa vyskytujú spolu.

Spolu sa vyskytuje aj zvýšená konzumácia zmrzliny a viac útokov žralokmi. Znamená to, že plavci so zmrzlinou žralokom viac chutia, a preto na nich viac útočia? Nie.

Keď je teplo, ľudia viac konzumujú zmrzlinu a viac sa aj kúpu v mori. Skutočnou príčinou zvýšeného predaja zmrzliny a útokov žralokov je teda letná horúčava.

Úmrtie

Rovnaké pravidlo, že z korelácie neplynie kauzalita (príčinnosť) treba aplikovať aj na úmrtie 38-ročnej učiteľky po tom, ako sa dala zaočkovať vakcínou od spoločnosti AstraZeneca.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Denníku N povedal, že prípad sa v tejto chvíli vyšetruje a výsledok možno očakávať do niekoľkých dní.

V tejto chvíli nemožno vylúčiť žiadnu možnosť, hoci ústav aj viacerí odborníci sa už vyjadrili, že podľa predbežných zistení nepredpokladajú súvis vakcíny s úmrtím.

Mnohí ľudia však majú úplne jasno a vakcínu s úmrtím dopredu spájajú.

Ide o mimoriadne citlivý prípad, výsledok vyšetrovania ešte nepoznáme, no využime túto príležitosť, aby sme poukázali na význam zásady, že z korelácie neplynie kauzalita. Povedané inak – z toho, že dva javy nasledujú po sebe, automaticky neplynie, že by druhý nastal kvôli prvému.

Nerozumieme rozdielu

V roku 2019 vydalo trio psychológov z SAV štúdiu o tom, že ľudia na Slovensku príliš nechápu rozdiel medzi kauzalitou a koreláciou. Autori zistili aj to, že ľudia nerozumejú ani významu kontrolnej skupiny vo výskume či dvojito zaslepených experimentov.

Uvedené zistenia majú význam aj pre pochopenie diskusie o ivermektíne či vakcíne Sputnik V na Slovensku.

V spomenutej štúdii účastníkom povedali o zistení, že v slovenských mestách s väčšími parkami žije menej ohrozených druhov zvierat. Toto vyjadrenie naznačuje, že ak zväčšíme plochu parkov v slovenských mestách, znížime tým počet ohrozených druhov.

Vzorku tvorili mladí dospelí. To, že ide o koreláciu, odhalila zhruba polovica opýtaných.

V štúdii z minulého roka z časopisu Journal of Health Psychology skúmala psychologička Vladimíra Čavojová a jej kolegovia tému korelácie a kauzality aj na téme pôrodnosti. Skoro 800 účastníkom zo všeobecnej populácie povedali o zisteniach, že viac detí sa rodí v mestách, kde je viac nemocníc. Vyplýva z toho, že postavenie nových nemocníc zvýši pôrodnosť?

„V tomto prípade 85,6 percenta ľudí správne odpovedalo, že dobudovanie nemocníc neznamená, že sa zvýši aj pôrodnosť. Chápali, že to súvisí s niečím iným,“ povedala pre Denník N Čavojová. Vedkyňa pôsobí na Ústave experimentálnej psychológie pod Centrom spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied.

Čavojová povedala, že ľudia príliš nerozumejú rozdielu medzi kauzalitou a koreláciou a „ak odpovedia správne, je to skôr preto, lebo sa spoľahnú na svoju intuíciu, predchádzajúce poznatky a skúsenosti“.

„Ak ľudia nemajú o nejakej téme dostatok informácií alebo ide o abstraktnejšiu úlohu, majú problém s tým, aby uplatnili pravidlo, že korelácia nie je kauzalita, a skôr sa rozhodujú podľa konkrétneho problému,“ povedala psychologička. Na margo vakcín dodala, že „ak je niekto proti vakcínam, pripadá mu logické, že vakcína spôsobila negatívny účinok a nemyslí na to, že korelácia nie je kauzalita“.

Motivované myslenie

V inej štúdii z roku 2018 Čavojová a jej kolegovia zistili, že ak odporca potratov riešil logický úsudok, považoval ho za platný v prípade, že bol v súlade s jeho presvedčením, no za menej platný, ak s ním bol v rozpore.

„Zistili sme, že pro-life alebo pro-choice postoje ľudí vplývali na to, či závery sylogizmu (logického úsudku – pozn. red.) hodnotili ako platné alebo nie,“ povedala v minulosti Čavojová.

To znamená, že naše osobné presvedčenia vplývajú aj na logické uvažovanie (z angl. belief bias).

V prípade očkovania to môže znamenať, že akokoľvek si ľudia namýšľajú, že situáciu zhodnotili objektívne, lebo postupovali čisto logicky, nie je to úplne pravda. Platnosť argumentu totiž hodnotili aj podľa predošlých presvedčení.

Psychologička si nemyslí, že spájanie nežiaducich účinkov po očkovaní je nevyhnutne motivované ideologicky a je za ním výhradne antivaxerstvo. Môže ísť aj o vyjadrenie „obyčajných obáv“.

Strach z očkovania tak môže spôsobiť, že prestaneme vnímať zásadu, že korelácia nie je kauzalita a zdravotné problémy automaticky spojíme s vakcínou.

Homeopatia či autizmus

Zanedbávanie tohto pravidla spôsobuje veľký zmätok najmä v medicíne.

Vedecká komunita sa jednoznačne zhoduje, že napríklad homeopatické prípravky neobsahujú žiadne účinné látky a ide o pseudovedu.

Priaznivci tejto alternatívnej medicíny si však myslia, že homeopatia funguje, ak sa ich stav zlepší po tom, čo užijú homeopatický prípravok. Lenže z korelácie neplynie kauzalita.

Podobnej chyby sa nedávno dopustila aj ľudskoprávna aktivistka Oľga Pietruchová, keď naznačovala, že sa z covidu vyliečila vďaka ivermektínu. To je síce možné, ale rovnako tak je možné, že jej ivermektín nijako nepomohol. Lebo korelácia nie je kauzalita. Taká anekdota nehovorí o účinnosti lieku nič. V princípe ide o rovnakú chybu, ako bez jednoznačných dôkazov spájať úmrtie učiteľky s očkovaním.

Ďalším príkladom zámeny korelácie a kauzality je spájanie MMR vakcíny s autizmom. Deti sa očkujú v období, kedy sa u nich môžu zhodou okolností objaviť príznaky autizmu. A tak si oba javy niektorí rodičia spoja, hoci spolu nesúvisia, lebo „korelácia nie je kauzalita“. Mnohé štúdie na státisícoch detí prišli k jednoznačnému záveru, že MMR vakcína autizmus nespôsobuje.

Anekdotické príbehy

Anekdotické príbehy, keď sa spoliehame na osobnú skúsenosť jednotlivca – napríklad že ivermektín funguje, homeopatia zaberá, očkovanie spôsobuje autizmus alebo úmrtia a iné – skresľujú vnímanie sveta.

V štúdii, ktorá vyšla v roku 2016 v magazíne Thinking & Reasoning, rozdelili účastníkov experimentu do dvoch skupín podľa toho, či si čítali popularizačné vedecké články, ktoré prichádzali k nepatričným záverom na základe slabých dôkazov, a začínali sa alebo nezačínali anekdotou.

Autori zistili, že ak ľudia – medzi nimi aj vysokoškoláci – čítali text, ktorý sa začínal anekdotou, zvyšovala sa pravdepodobnosť, že budú súhlasiť s chybnou interpretáciou výsledkov, pri ktorej došlo k zámene korelácie s kauzalitou.

Aj psychologička Čavojová potvrdila, že „ľudia majú sklon skôr uveriť osobným príbehom ako štatistikám“. Vedkyňa povedala, že štatistiky ľudia vnímajú ako príliš abstraktné, preto si nevedia dobre predstaviť, čo znamenajú.

Pomôcť im možno tak, že sa zložité výpočty preformulujú do ľudskej reči, napríklad že „jeden z desiatich ľudí alebo jeden zo sto ľudí má vedľajšie účinky. To si ľudia vedia predstaviť, lebo si vedia vybaviť desiatich kamarátov a jedného z nich s rizikom“.

Kontext

Ak médiá píšu o „úmrtí po vakcíne“ ako RTVS (opäť, korelácia nie je kauzalita), podľa vedkyne z SAV je dôležité, aby prípad zasadili do kontextu, ktorým je v tomto prípade výskyt tromboembolických komplikácií v populácii.

Na Slovensku sa AstraZenecou zaočkovalo okolo 100-tisíc ľudí a úrady neevidujú prípady tromboembolických alebo iných vaskulárnych komplikácií. Známe sú len miernejšie vedľajšie účinky. „Najčastejšie sú to zvýšená teplota, bolesť hlavy, pocit choroby alebo bolesť v mieste vpichu, ktoré po 1 až 2 dňoch pominú,“ informuje ministerstvo zdravotníctva.

„Doteraz dostupné informácie naznačujú, že výskyt trombózy medzi zaočkovanými ľuďmi nie je vyšší ako počet pozorovaný v bežnej populácii,“ informovala Európska lieková agentúra (EMA).

Spoločnosť AstraZeneca v nedeľu uviedla: „Po dôkladnom preskúmaní všetkých dostupných dát o bezpečnosti v prípade viac ako 17 miliónov zaočkovaných ľudí v Európskej únii a v Británii sa nepreukázalo zvýšené riziko pľúcnej embólie, hlbokej žilovej trombózy alebo zníženého množstva krvných doštičiek v žiadnej vekovej skupine, pri žiadnom z pohlaví, v žiadnej šarži či v konkrétnej krajine.“

Spoločnosť vo vyhlásení spred dvoch dní ďalej konštatuje, že sa objavilo 15 prípadov trombózy a 22 prípadov pľúcnej embólie. Podľa spoločnosti je to menej, ako sa prirodzene vyskytuje v bežnej populácii. Spoločnosť píše, že problémy s krvnými zrazeninami sa neobjavili ani počas klinických testov vakcíny.

Je pravdou, že viacero európskych krajín pozastavilo v ostatných dňoch očkovanie AstraZenecou, medzi nimi Nemecko, Taliansko či Francúzsko. Ide však o preventívny krok, ktorý je reakciou na medializované prípady krvných zrazenín po očkovaní. Pozastavenie vakcinácie neznamená, že očkovacia látka spôsobila krvné zrazeniny (korelácia nie je kauzalita).

Krajiny budú čakať na stanovisko Európskej liekovej agentúry (EMA), ktorá o vakcíne rozhodne ešte tento týždeň. Štátny ústav pre kontrolu liečiv vydal v pondelok stanovisko, v ktorom „odporúča pokračovať v očkovaní vakcínou od AstraZenecy v SR“.

Vedľajšie účinky po očkovaní AstraZenecou hlásilo 38 percent ľudí zaradených do klinického skúšania. Ale vedľajšie účinky po očkovaní hlásilo aj 28 percent tých, ktorí dostali placebo a pichli im obyčajný soľný roztok. Z viac ako 24-tisíc zaočkovaných hlásilo vážnejšie vedľajšie účinky menej ako jedno percento osôb.

V tejto chvíli sa nevie, čo spôsobilo smrť učiteľky Antónie. Jej úmrtie je tragédiou. Zásada „z korelácie neplynie kauzalita“ nás však učí, aby sme boli opatrní pri tvorbe unáhlených záverov.