Denník N

Z eurofondov pôjde viac peňazí do šetrného hospodárenia v lesoch a na lepšie podmienky pre hlucháňa

Mŕtve drevo osídľujú huby, lišajníky a machy, slúži aj ako hnojivo. V územiach so šetrnejším hospodárením lesníci všetky kmene nevytiahnu. Foto – Soňa Mäkká
Mŕtve drevo osídľujú huby, lišajníky a machy, slúži aj ako hnojivo. V územiach so šetrnejším hospodárením lesníci všetky kmene nevytiahnu. Foto – Soňa Mäkká

Lesnícko-environmentálne platby sú najlepšie čerpanou schémou v rámci Programu rozvoja vidieka. V ďalšom programovom období by sa mali možnosti čerpania rozšíriť. V prechodnom období má pribudnúť aj podpora na vytváranie vhodných biotopov pre hlucháňa hôrneho.

Natura 2000 je európska sústava chránených území. Pozostáva z chránených vtáčích území a území európskeho významu. Mnohé z týchto lokalít nemajú podľa slovenskej legislatívy vysoký stupeň ochrany a môže sa na nich bežne hospodáriť. Ak chce vlastník alebo užívateľ pozemku hospodáriť šetrnejšie alebo ekologickejšie, stojí ho to viac peňazí.

Práve títo vlastníci môžu čerpať peniaze z eurofondov v rámci tzv. lesnícko-environmentálnych platieb. Ich cieľom je podporovať také lesnícke postupy, ktoré zmierňujú negatívny vplyv hospodárenia v lesoch na prírodu, napríklad na vtáctvo. Prijímateľom môže byť neštátny obhospodarovateľ lesa, štátnych Lesov SR sa to v súčasnosti netýka.

„Ekologické oleje sú minimálne raz tak drahé. Na hektári musíme nechať minimálne päť stojacich stromov. Potom určité množstvo mŕtveho dreva z hrubých stromov, nie nejakých papekov. Neťažiť v hniezdnom období, ale až vo štvrtom kvartáli, keď je cena dreva nižšia,” vymenúvajú Milan Šlávka a Jozef Halama z Mestských lesov v Ružomberku niektoré z opatrení, ktoré im kompenzujú peniaze z eurofondov.

Vrchol Šiprúň vo Veľkej Fatre. Hospodária tu Mestské lesy Ružomberok, s využitím lesnícko-environmentálnych platieb. Foto – Soňa Mäkká

Na rozdiel od iných schém a podpôr je tento program nastavený tak jednoducho, že záujem oň prevýšil aktuálne možnosti. „V rámci Programu rozvoja vidieka je vyhodnocovaný ako najlepšie čerpané opatrenie. Prijímateľ si to vie sám jednoducho spraviť. Sú to priame platby, jednoducho vypočítateľné, absolútne žiadny priestor pre korupčné možnosti,” hovorí Eduard Apfel zo štátneho podniku Lesy SR. Je členom pracovnej skupiny, ktorá rieši nastavenia do ďalšieho programového obdobia, zastupuje lesnícke hnutie Pro Silva.

Eduard Apfel sa angažoval v schéme od jej vzniku. Zúčastnil sa na nej aj s Mestskými lesmi v Banskej Bystrici, kde pôsobil do minulého roka. Hovorí, že rezort pôdohospodárstva v minulosti o takýto projekt nemal v skutočnosti záujem.

„Nápad vznikol okolo roku 2006, bola to iniciatíva mimovládnych environmentálnych organizácií. Vyčlenilo sa na to 26 miliónov eur. Ministerstvo pôdohospodárstva však nebolo veľmi ochotné financovať z “pôdohospodárskych” peňazí ochranu životného prostredia a biodiverzity. Preto celý mechanizmus, nastavenie a propagáciu spravili zle a skoro cielene tak, že bolo veľmi malé čerpanie finančných prostriedkov, skoro nulové.” Z 26 miliónov sa vyčerpal sotva jeden.

Nasledovali konzultácie s ministerstvom životného prostredia, so štátnou ochranou prírody a s mimovládnymi organizáciami. Eduard Apfel vymenúva: Cepta – Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Ochrana dravcov na Slovensku. Na roky 2014 – 2020 sa celý systém podarilo nastaviť podstatne lepšie a najmä prijateľnejšie pre obhospodarovateľov lesov.

Pavel Mathé je odborník na problematiku finančných náhrad, pripravuje žiadosti pre subjekty, ktoré by sa aj teraz chceli zapojiť do schémy. „To už však teraz nie je možné, prihlásiť sa dalo len

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Lesy SR

Ochrana prírody

Slovensko

Teraz najčítanejšie