Denník N

Sankcie proti ruským propagandistom

Kremeľskí propagandisti veľmi radi míňajú svoje peniaze a trávia dovolenky presne v tých krajinách, o ktorých svojmu publiku tvrdia, že by nimi malo opovrhovať.

Šesť mesiacov po zavraždení ruského opozičného lídra Borisa Nemcova sto metrov od kremeľských hradieb sa vrahom, nehovoriac o objednávateľoch, ešte nedostalo spravodlivého trestu. Zdá sa, že vyšetrovanie viazne. Podozrivé osoby jedna po druhej odvolali svoje výpovede a vyšetrovatelia nie sú schopní vypočuť dôležité osoby z Čečenska, ktoré, ako sa zdá, požívajú zvláštnu ochranu.

Štátom podporované poburovanie

Lenže mnohí z tých, ktorí nesú zodpovednosť za tento zločin, sú dobre známi. Výstrely, ktoré ukončili Nemcovov život, nevystrelili vo vákuu. Umožnilo ich, ba dokonca ich povzbudilo, ovzdušie nenávisti, násilia a zastrašovania ľudí, ktorí sú proti represívnej politike Vladimira Putina, korupcii a proti vojne na Ukrajine.

Nemcov bol medzi nimi hlavnou postavou. Vo vládou kontrolovanej televízii ho hanobili ako „zradcu“, súčasť „piatej kolóny“ a „nepriateľa Ruska“. Propagandisti pracujúci pre ruský štát hovorili verejnosti, že ho „financovali“ Spojené štáty, že „špinil svoju krajinu v zahraničí a pred tými, ktorí snívajú o zhltnutí, zaškrtení a rozkúskovaní Ruska,“ že bol „naničhodným zlodejom“, ktorý „ozbíjal Rusko“, a tiež, že by „privítal“ nacistické jednotky, keby v roku 1941 vstúpili do Moskvy.

To nebol žurnalizmus, to bolo štátom platené poburovanie.

Rozšírte zoznam

Asi netreba dodávať, že si autori týchto tvrdení – obdoby Juliusa Streichera v súčasnom Rusku – užívajú vládnu imunitu. Ale existuje spôsob, ako týchto dílerov nenávisti brať na zodpovednosť.

Kremeľskí propagandisti veľmi radi míňajú svoje peniaze a trávia dovolenky presne v tých krajinách, o ktorých svojmu publiku tvrdia, že by nimi malo opovrhovať. Toto pokrytectvo musí prestať.

Napríklad Spojené štáty majú federálny zákon – Magnitského zákon, prijatý v roku 2012 a pomenovaný po ruskom protikorupčnom právnikovi, zabitom vo väzení –, ktorý odopiera vstup do USA a prístup k jeho finančnému systému ľuďom zodpovedným za „hrubé porušenie medzinárodne uznaných ľudských práv ľuďom, snažiacim sa… odhaliť ilegálnu činnosť, ktorú vykonali úradníci Vlády Ruskej federácie“. Činnosť Putinových propagandistov v súvislosti s Nemcovom to napĺňa.

Tento rok som sa s bývalým ruským premiérom Michailom Kasjanovom stretol s vysokými predstaviteľmi amerického Kongresu. Požiadali sme ich, aby doplnili na zoznam sankcionovaných osôb mená ôsmich zamestnancov štátnej televízie zodpovedných za poburovanie proti Nemcovovi. Sľúbili nám, že túto tému predložia prezidentskej administratíve.

Slabá náhrada, ale jasný krok

V rozhovore z mája minulého roku, krátko po tom, čo Putin zahájil svoju vojnu proti Ukrajine, Nemcov vyzýval Západ, aby sankcionoval kremeľských propagandistov za rozdúchavanie agresivity. „To nie sú novinári,“ povedal. „Sú to bojovníci v Putinovej nemorálnej bitke, podnecujú nenávisť a vyvolávajú streľbu.“ A vtedy si ešte nikto nevedel predstaviť úroveň, akú táto nenávisť môže dosiahnuť.

Odoprenie privilégia vycestovať do Spojených štátov pre Putinových propagandistov – s možnosťou, že by tieto opatrenia prijala aj Európska únia – je len slabou náhradou za spravodlivosť, ktorej by mali títo ľudia čeliť v Rusku. Ale aj tak by to bol jasný krok. A je to to najmenšie, čo môže slobodný svet urobiť pre to, aby si uctil pamiatku Borisa Nemcova.

© Washington Post

Teraz najčítanejšie