Denník N

Starosta malej obce: Keď u nás v okrese zasadali vlády Smeru, kritických starostov nepozývali, peniaze dávali svojim

Jozef Filkus. Foto - archív J. F.
Jozef Filkus. Foto – archív J. F.

Jozef Filkus je na čele Malých Zlievec už 19 rokov. Vysvetľuje, ako dokáže malá obec, ktorej hrozil zánik, vyžiť bez toho, aby natŕčala ruku štátu, ako dokázala postaviť nájomné byty a pritiahnuť nových ľudí, ako si sama zarobila na kanalizáciu a čo všetko zmenila korona.

Devätnásť rokov ste starostom obce Malé Zlievce, ktorá má len 295 obyvateľov. Platí, že malá dedina znamená málo práce pre starostu?

Je to skôr naopak – čím menšia dedina, tým menej peňazí, a teda viac starostí. Každá, aj najmenšia obec totiž musí zabezpečovať všetko, čo jej prikazuje zákon, teda právomoci a kompetencie, ktoré na ňu preniesol štát. A kým vo väčších dedinách či mestách veľa vecí rieši často štáb odborne zdatných ľudí, v dedine ako naša to musí zvládať starosta s jednou administratívnou silou.

Nie je to po toľkých rokoch nuda?

Jedno volebné obdobie som mal prestávku. Vrátil som sa, keď sa obec dostala do ekonomických problémov a bola na pokraji nútenej správy. Keď musíte hľadať riešenia, ako čo najviac ušetriť, nuda to rozhodne nie je, skôr adrenalín.

Pritom obec ako naša si nemôže dovoliť na plný úväzok ani len toho starostu, mám ho trojštvrtinový. Na čiastočnom úväzku je aj sekretárka. Nie je to najlepšie, v skutočnosti by bolo dobré, aby sa minimálne starosta mohol celý deň venovať chodu obce, treba však rešpektovať aj ekonomickú situáciu. Nemienim dedinu zadlžovať. Práca starostu nemá byť otázkou peňazí, ale poslania. Keby to bolo len o peniazoch, v tejto funkcii by ma neudržali, v inom sektore by som zarobil viac.

Koľko zarobíte?

Momentálne mám 1254 eur v hrubom. Keď mi to chceli zvýšiť na 1352 eur, odmietol som. Máme tu pandémiu a zdalo sa mi férové urobiť gesto, že zvýšenie mzdy neprijmem. Každé ušetrené euro vieme využiť účelnejšie.

S akým rozpočtom hospodárite?

Na tento rok máme schválený rozpočet 146 900 eur. Vyzerá to tak, že sa nám ho aj podarí naplniť. Rozpočet vždy zostavujem tak, že príjmy nastavím konzervatívne. Radšej ich podhodnotím, aby som bol neskôr príjemne prekvapený a aby sme prípadné rozpočtové zmeny mohli robiť smerom nahor, nie naopak. S výdavkami to zase robím naopak – radšej ich preventívne nadhodnocujem, aby sme v konečnom dôsledku mali rezervu.

Má obec dlhy?

Nie. V rokoch 2014 až 2018 sa nám podarilo vyrovnať všetky záväzky. Neboli malé, šlo o viac ako 42-tisíc eur. Zväčša sme dlhovali štátnym inštitúciám – finančnej správe, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Tento typ dlhov nemám rád, lebo sa na ne nabaľujú sankčné úroky a penále, preto trvám na tom, aby bolo všetko uhradené.

Vďaka tomuto prístupu sme finančne čistí, dokonca na účte aj teraz máme dostatočnú hotovosť na to, aby sme mohli reagovať na prípadné akútne problémy, ktoré vyskočia.

Nebolo by pre miniobce ako vaša efektívnejšie spojiť sa s ďalšími a vytvoriť tak väčšiu dedinu? Nešetrilo by to peniaze?

Krásna a logická otázka, odpoveď je však jasná – nie. Veľké obce chcú len naše peniaze a nám by to zastavilo rozvoj. Nič by sa ani neušetrilo, lebo vo väčších celkoch sa zdroje akosi rýchlejšie míňajú. Navyše systém fungovania centrálnych strediskových obcí sme tu už predsa zažili. Bolo to čosi strašné. Trvalo to až do roku 1990, keď parlament schválil zákon o obecnom zriadení. Pre malé obce to bol doslova dar.

Dôvod?

Odvtedy sme sa mohli konečne začať rozvíjať. Do tých čias strediskové obce na tie okrajové a malé kašľali, ignorovali ich. Odmietali na ne dávať peniaze, a keď sa už inak nedalo, aspoň ich okresali na minimum. Vo výsledku sa v našej obci za posledných desať rokov takého fungovania absolútne nič nevybudovalo. Nič poriadne nefungovalo, lebo peniaze boli sústredené v susedných Bušinciach ako strediskovej obci.

Keď sa to v roku 1990 zmenilo, konečne sme mohli začať obec zveľaďovať. Postupne sa rozbehlo množstvo investičných činností. Keď som v roku 1999 nastúpil ako starosta, Malé Zlievce mali len 238 ľudí. V podstate boli určené na zánik, prípadne by sa z nich stala chalupárska oblasť.

Odmietli sme sa vzdať, a tak sme začali stavať nájomné byty, dokonca sme ako obec začali podnikať. Nečakali sme s natrčenou rukou, čo nám dá štát, sami sme začali zarábať. Za to sme potom mohli postaviť jednak byty, jednak čističku odpadových vôd a nakoniec i kanalizáciu. Aktuálne budujeme chodníky tak, aby boli v celej obci.

Pritiahli ste tým nových obyvateľov?

Samozrejme. Z 238 ľudí sme stúpli na 295, čo je percentuálne slušný nárast. Tunajší sú teraz aj spokojnejší, predsa len im stúpla kvalita života. Klesol aj priemerný vek obyvateľov – zo 41 rokov pod 36.

Vrátim sa ešte k vašej otázke, či by sa neušetrilo spájaním malých obcí. Nie je to tak, ušetril by sa možno plat starostu a sekretárky, ale tie peniaze by sa nakoniec minuli na iné veci. Navyše by nás spravoval niekto, kto by bol od nás vzdialený, teda bez toho, aby detailne poznal naše problémy.

Kam by taký starosta smeroval peniaze? Najmä do obce, z ktorej pochádza. Akú motiváciu by mal dávať dosť peňazí nám, malým obciam na okraji, kde by už z princípu mal menej voličov? Niekto by mohol namietnuť, že teraz naša obec dáva na môj plat povedzme 17-tisíc eur ročne. Lenže šikovný starosta musí byť schopný dotiahnuť do obce násobky tej sumy, inak je zbytočný. A mne sa to zatiaľ darí.

Prekvapilo ma, že máte kanalizáciu. Ja žijem v obci s 1300 obyvateľmi a nemáme ju.

Bola to jedna z mojich priorít. Keď som pred 19 rokmi nastúpil, zmapoval som si najväčšie problémy. Bolo mi jasné, že ak chcem dotiahnuť do obce ďalších obyvateľov, musím vyriešiť dve veci – postaviť nájomné byty a zohnať pracovné príležitosti. V tom čase sa začala utlmovať Baňa Dolina, padali podniky ako Liaz, tisícky ľudí v okrese ostávali bez práce.

Ako môže malá obec v čase obrovskej nezamestnanosti, ktorá bola dôsledkom mečiarizmu, navyše v investorsky neatraktívnej lokalite v okrese Veľký Krtíš, vytvárať pracovné miesta?

Jednoducho.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie