Koniec Matoviča, menšinová vláda, rozklad SaS či Za ľudí? Aké scenáre sú v hre alebo o nich politici hovoria

Vládna kríza sa nekončí a nie je jasné, ako rokovania dopadnú. Vládni politici pritom sami upozorňujú na nové, aj keď nie veľmi pravdepodobné scenáre.

Skúsili sme zhrnúť, o čom sa aktuálne debatuje.

1. Igor Matovič odstúpi, premiérom sa stane iný nominant OĽaNO

Jeden z pravdepodobnejších scenárov, hoci Igor Matovič aj OĽaNO výmenu predsedu vlády zatiaľ odmietajú. Z hľadiska stability koalície by išlo o riešenie, ktoré by najviac znížilo riziko predčasných volieb, premiér inými scenármi riskuje veľa.

V OĽaNO vnímajú situáciu tak, že odstúpenie by malo byť individuálnym rozhodnutím Matoviča, a tak ho do demisie nik v hnutí otvorene netlačí a ani ho priamo nevyzýva. On sám pri rozhovoroch s koaličnými partnermi túto možnosť nevylúčil.

A v stredu dokonca verejne, aj keď len medzi rečou, naznačil, že premiérom byť nemusí. Keď ďakoval končiacemu ministrovi práce Milanovi Krajniakovi (Sme rodina) za vykonanú prácu, povedal: „Veľmi pekne ti, Milan, ďakujem za prácu, ktorú si vykonal (…) Nie je to po dohode s tebou, ale je moja osobná túžba – či tu ja budem alebo nebudem – pevne verím, že to nasledujúce obdobie je len prestávka a do exekutívy sa raz vrátiš.“

Video: Sulík sa rozlúčil s kolegami, Remišová hrozí odchodom (autorky: Martina Koník, Michaela Barcíková)

Ako o možných nástupcoch súčasného predsedu vlády sa okrem ministra financií Eduarda Hegera hovorí aj o ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi či podpredsedovi Národnej rady Gáborovi Grendelovi. Tu je otázne, kto z nich by takýto post prijal – minister obrany v utorok hovoril, že sa premiérom stať nechce. Nejasný by bol potom aj ďalší politický osud Igora Matoviča. Jednou z možností by bol jeho odchod do parlamentu, nedá sa však vylúčiť ani to, že by sa vzdal poslaneckého mandátu a bol by už iba predsedom OĽaNO.

Nejasný je aj spôsob, akým by Matovič z premiérskeho kresla mohol odísť. Mohlo by to byť hneď, ale aj neskôr s tým, že sa na termíne demisie vopred dohodne s koaličnými partnermi.

Pri takomto scenári sa nedajú vylúčiť ani ďalšie zmeny vo vláde. Okrem odchodu Richarda Sulíka, ktorý by bol zrejme základnou podmienkou výmeny premiéra, by mohla odísť aj vicepremiérka Veronika Remišová, predsedníčka strany Za ľudí.

Matovič by mohol žiadať – najmä od SaS – aj viac „obetí“, keďže by okrem neho OĽaNO vymieňalo dvoch členov vlády – predsedu a ministra zdravotníctva Mareka Krajčího, ktorý podal demisiu už v piatok. V hre by tak mohla byť požiadavka na odvolanie ministra školstva Branislava Gröhlinga či ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka.

Koalícia by spočiatku mala naďalej 93 poslancov, ale ani v takom prípade sa nedajú vylúčiť ďalšie odchody. Ani scenár s odchodom Matoviča nezaručuje, že by koalícia v zložení OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí dokončila svoje volebné obdobie. V zákulisí by totiž mohol pokračovať boj koaličných strán.

2. Za ľudí alebo ich časť zostanú v koalícii

Hoci strana Za ľudí tvrdí, že je jednotná, a žiada premiérov odchod, Matovič by sa mohol pokúsiť pokračovať ako premiér s vládou zloženou z ministrov za OĽaNO, Sme rodina a napokon aj strany Veroniky Remišovej. Ponúkali by sa mu pomerne silné nástroje na presviedčanie.

Po odchode SaS z vlády by sa uvoľnili tri ministerstvá – hospodárstva, školstva a zahraničných vecí, ktoré môžu byť lákavé. OĽaNO by sa napríklad mohlo pokúsiť ponúknuť jedno či dokonca aj dve ministerstvá strane Za ľudí.

Pokiaľ by strana súhlasila, znamenalo by to určite odchod jedného či viacerých poslancov, Matovičovi to však mohlo priniesť tesnú väčšinu v parlamente. Strana Za ľudí má momentálne desať poslancov, o dvoch ďalších už pre nespokojnosť s vládnutím Igora Matoviča prišla, OĽaNO má spolu so Sme rodina 70 mandátov.

Takýto scenár by však mohol stranu Za ľudí definitívne pochovať – mohla by sa jej rozpadnúť členská základňa a ešte viac aj podpora voličov. Demisiu by podala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá v stredu opäť zopakovala, že vo vláde Igora Matoviča sedieť nebude.

Ide o jeden z menej pravdepodobných scenárov. Kým pred začiatkom krízy bola strana roztrieštená, postoj k Igorovi Matovičovi a predtým aj k Marekovi Krajčímu ju posunul bližšie k jednotnému názoru na riešenie situácie.

„Naše stanovisko bolo jednotné po predsedníctve strany a tým bola zmena na poste predsedu vlády. Na tejto požiadavke sa nič nezmení. Čiže je veľmi pravdepodobné, že potom nielen klub, ale celá strana by odišla z vládnej koalície,“ hovorila o pomeroch v strane pri tejto otázke Remišová v pondelok.

3. Rozleptanie SaS a väčšinová vláda Igora Matoviča

Aj strana SaS a jej predseda Richard Sulík tvrdí, že sú jednotní, a pokiaľ Igor Matovič z premiérskeho postu neodíde, už na budúcu stredu republiková rada strany rozhodne o odchode z koalície. Sulík o tom už informoval aj prezidentku Zuzanu Čaputovú.

Matovičovi však ide o veľa a popri snahe o zotrvanie Za ľudí vo vláde, ktorú vedie, by sa mohol pokúsiť aj o rozloženie SaS.

O možnosti, že by Matovič viedol vládu s podporou niektorých poslancov zo Za ľudí a SaS sa v stredu rozhovoril minister obrany za OĽaNO Jaroslav Naď.

„Keby sa k tomu (Richard Sulík) jednoducho postavil zodpovedne a zostal by v tejto vláde, nemuseli by sme tu debatovať, či niekto ponúka pani Remišovej tri ministerské posty alebo rokuje s poslancami, alebo niečo iné. Zároveň platí, že ani poslanecké kluby nie sú až také jednoliate,” vravel. A nevylúčil ani to, že by vláda mohla pokračovať ďalej s podporou časti klubu SaS.

To, že by sa Matovičovi podarilo rozložiť klub SaS, patrí k menej pravdepodobným scenárom. „Je úplne isté, že ak Igor Matovič neodstúpi z funkcie predsedu vlády, SaS odchádza z vlády,” povedal v utorok po stretnutí s prezidentkou Richard Sulík.

Poslanecký klub SaS, republiková rada a aj členovia majú podľa Sulíka na túto vec jednotný názor.

4. Menšinová vláda s podporou niekoľkých nezaradených

Tento scenár ako teoreticky možný spontánne spomenul v utorok Richard Sulík po rokovaní s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. „Na ťahu je Igor Matovič,” povedal.

„Má sa vyjadriť, ako sa rozhodol, či odstúpi, aby sme mohli pokračovať v zmysluplnej vláde, alebo bude hľadať krkolomné konštrukcie cez menšinovú vládu, alebo nejakú na tesno vládu, alebo bude – v úvodzovkách – kupovať nejakých voľne blúdiacich poslancov. To sa musí rozhodnúť Igor Matovič.”

Sulík dodal, že pod „kupovaním poslancov” nemyslel žiadne úplatky, termín použil v politickom význame – skrátka, že by získal pre podporu svojej vlády nezaradených poslancov.

„Je tam niekoľko poslancov, ktorí odišli od Mariana Kotlebu, to je úplne zrejmé. Je tam poslanec Podmanický, ktorý odišiel zo Smeru. Ja neviem, koho všetkého Igor Matovič osloví, ale ak si povie, že sa to bude na truc a na just udržiavať, tak predpokladám, že sa nebude štítiť toho, aby oslovil aj poslancov od Mariana Kotlebu.”

Takéto úvahy v stredu ráno pred vládou komentovala aj vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí). „Menšinová vláda s podporou nezávislých poslancov, odídencov od fašistickej Kotlebovej strany, nie je prijateľná alternatíva. Takáto alternatíva v našich rokovaniach ani nepadla.”

Koľko poslancov by takto vlastne prichádzalo do úvahy? Medzi nezaradenými poslancami je trojica poslancov zo strany Život – Národná strana (predtým KDŽP), čiže Tomáš Taraba a Štefan a Filip Kuffovci. Do parlamentu sa dostali na kandidátke Kotlebovej ĽSNS, no zo spoločného klubu odišli po konflikte s poslancom Milanom Mazurekom.

S týmito poslancami pravidelne spolupracuje aj Ján Podmanický, bývalý poslanec Smeru, ktorý z klubu Ficovej strany odišiel tiež vlani na jar. Vysvetlil to tým, že nechce dávať zámienku na odchod Petra Pellegriniho – ku ktorému neskôr aj tak prišlo.

Najnovšie medzi nezaradených poslancov pribudla aj skupina okolo europoslanca Milana Uhríka a poslanca Národnej rady Milana Mazureka, ktorí odišli z ĽSNS tiež. Ide o päť poslancov (Mazurek, Ondrej Ďurica, Eduard Kočiš, Miroslav Suja a Miroslav Urban). Uhrík už ohlásil založenie novej strany Republika.

Minister obrany Jaroslav Naď v stredu pred vládou povedal, že všetky tieto úvahy sú len špekulácie. „Verím, že SaS a Za ľudí zostanú v koalícii. Keď odídu, budeme riešiť, čo ďalej. Nevylučujem žiadnu vec, ani to, že sa odtrhne polovica SaS a bude podporovať túto vládu.”

Na to reagovala ostrým stanoviskom SaS. „ Ide o absolútnu túžbu po moci, ak by sa Igor Matovič snažil udržať na čele vlády s podporou skupinky okolo Milana Mazureka. Igor Matovič evidentne chytil maniere podobné Vladimírovi Mečiarovi či Robertovi Ficovi. Tichá vláda s fašistami je za hranicou demokratických princípov,” napísala SaS v stredu.

Po vláde sa minister obrany Naď cítil dotknutý, že sa jeho odpoveď interpretovala ako pripustenie vlády s bývalými členmi klubu ĽSNS.

„Keď nechcem hovoriť detaily, použijem výraz – prepáčte, ale nechcem nič vylučovať. Ak si niekto z vás z toho vybral, že OĽaNO bude komunikovať s Mazurekom, tak vás výrazným spôsobom upozorňujem, že to tak nie je a nebude. Poznáte ma natoľko dobre, aby ste vedeli, aký mám postoj k fašizmu a nacizmu.”

Naď za stanovisko SaS kritizoval aj Sulíka, vyzval ho, aby sa ospravedlnil, lebo jeho slová boli prekrútené.

Ohradilo sa aj hnutie OĽaNO, ktoré stanovisko SaS nazvalo „neutíchajúcimi agresívnymi útokmi predstaviteľov strany SaS“, ktorí sa podľa hnutia „v túžbe po povalení ďalšej vlády neštítia spájať naše hnutie s poslancami okolo Milana Mazureka“.

Vládnuť s podporou bývalých poslancov z ĽSNS, aj keď by išlo len o skupinu okolo Tomáša Tarabu, by malo obrovský problém množstvo ďalších poslancov OĽaNO, ktorých hodnotové nastavenie je prodemokratické. V parlamente zvádzali najostrejšie súboje s kotlebovcami práve mnohí poslanci za OĽaNO.

Pre Tarabu by podpora vlády, na čele ktorej by bol Igor Matovič, bola zrejme politicky nepriechodná. Líder strany Život patrí v parlamente k najtvrdším Matovičovým kritikom.

Poslanec Ján Podmanický Denníku N odpísal, že Richard Sulík si túto úvahu vymyslel. „So mnou ani s kolegami z konzervatívnej platformy nikto nerokoval,” vysvetlil. „Naša platforma sa prihlásila k referendu o predčasných voľbách a tým je povedané všetko. Chcem zdôrazniť, že v žiadnom prípade neprichádza do úvahy nejaká pokútna podpora vlády v parlamente.”

5. Pád vlády po odvolaní Matoviča v parlamente

Minister obrany Jaroslav Naď vo štvrtok vo vláde povedal, že poslanci od Richarda Sulíka „obiehajú opozičných poslancov”, aby vyvolali hlasovanie o nedôvere vláde či premiérovi Igorovi Matovičovi. Načrtol tým scenár, ktorý je politicky veľmi riskantný, no teoreticky by mohol viesť k odchodu Igora Matoviča z postu predsedu vlády.

Ak by totiž vládna kríza skončila tým, že by SaS a Za ľudí odišli z vlády, neznamenalo by to automaticky jej pád. Ministri za menšie koaličné strany by podali demisiu, premiér by za nich navrhol náhradu a vláda by pokračovala ďalej.

Teoreticky až do momentu, keď by sa poslanci pokúsili vyslovením nedôvery premiérovi o jej skutočný pád. Platí, že s predsedom vlády podáva demisiu celý kabinet. Na takéto hlasovanie treba získať v parlamente väčšinu 76 poslancov bez ohľadu na počet prítomných zákonodarcov v sále.

Keďže kluby OĽaNO a Sme rodina majú dnes 70 poslancov, za nedôveru premiérovi by musela hlasovať prakticky celá opozícia, nezaradení poslanci, kluby SaS a Za ľudí. Ak by k tomu prišlo, nemuselo by to automaticky viesť k predčasným voľbám. Prezidentka by mohla poveriť zostavením vlády iného politika OĽaNO, napríklad Eduarda Hegera, ktorý by sa mohol pokúsiť o vytvorenie vlády na pôdoryse súčasnej štvorkoalície.

Richard Sulík však Naďove slová odmietol. „Nerozumiem jeho prudkým a osobným reakciám, nerozumiem, prečo sa správa takto výstredne,“ povedal v stredu popoludní. „Jasné, že to nie je pravda, naši poslanci nepresviedčajú nikoho, ani aby hlasoval za pád vlády, ani za predčasné voľby.“

Problém pre SaS a Za ľudí by predstavovalo aj to, že takéto hlasovanie by opäť spôsobilo množstvo reputačných a politických ťažkostí. Ak by hlasovanie o nedôvere vyvolala opozícia, teda Smer a Hlas, majú na zvolanie mimoriadnej schôdze dostatok poslancov – podmienkou je v tomto prípade 30 poslancov. Ak by sa však pridali poslanci SaS a Za ľudí a hlasovali by za odvolanie premiéra, čelili by mediálnemu príbehu, že pomohli Pellegrinimu s Ficom povaliť vládu.

Teoreticky by takúto mimoriadnu schôdzu mohli iniciovať len SaS a Za ľudí, no na to nemajú dostatok poslancov. SaS má 13 poslancov, Za ľudí len desať, okrem toho sú tu ešte nezaradení poslanci Miroslav Kollár a Tomáš Valášek. To je stále len 25 podpisov – pridať by sa musela opozícia.

Čiže mediálny príbeh po takomto vyslovení nedôvery by znel približne takto: SaS a Za ľudí sa spojili so Smerom, Hlasom či ex-kotlebovcami, aby povalili vládu, v ktorej predtým sedeli.

No a problém je ešte jeden. Pri súčasnej situácii, keď sa stáva, že veľa poslancov je v karanténe a na hlasovanie nemôžu prísť, nemusí byť vôbec jednoduché zohnať 76 poslancov.

6. Všetko zlyhá a budú predčasné voľby

Koaličné strany predčasné voľby odmietajú a všemožne deklarujú, že urobia všetko, aby im zabránili. Zároveň však pripúšťajú, že nastať môžu.

Dnes už bývalý minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) v nedeľu v RTVS povedal, že riešenia vládnej krízy sú dve: buď sa Sulík s Matovičom dohodnú, alebo to skončí voľbami.

Remišová v nedeľu v TA3 povedala niečo podobné: buď Matovič a Sulík odídu z vlády, alebo budú voľby, ktoré ona sama považuje za zradu väčšiny ľudí na Slovensku.

No a nakoniec, Richard Sulík v najnovšom rozhovore pre SME hovorí, že s predčasnými voľbami na koaličných rokovaniach operoval sám premiér Igor Matovič. „Chcem ešte povedať, že sme proti predčasným voľbám, ale môžu byť odsúhlasené aj proti našej vôli,” povedal predseda SaS.

„Treba na to 90 hlasov. Opozícia ich má 55 a klub OĽaNO 53. Igor Matovič totiž opakovane spomínal, že ide do predčasných volieb a Boris Kollár hovoril to isté, že ich vypíše.”

Igor Matovič predčasné voľby ako možný výsledok nespokojnosti SaS a Za ľudí spomenul už koncom februára na stretnutí trojice najvyšších ústavných činiteľov v Prezidentskom paláci. A to sa vtedy ešte reálne hralo len o demisiu ministra zdravotníctva Mareka Krajčího.

Naďalej však ide o veľmi málo pravdepodobný variant, pretože preferencie koaličných strán – až na SaS – zaostávajú za ich volebným výsledkom. Sloboda a solidarita by možno skoršími voľbami získala, ale aj pre túto stranu by to bol veľký risk: musela by rátať so silným Hlasom Petra Pellegriniho aj s  faktom, že o volebnom výsledku rozhodujú najmä posledné dva-tri týždne pred samotnými voľbami. Aktuálne preferencie ešte úspech nezaručujú.

Navyše predčasné voľby by nehrali do karát ani rozpoltenej ĽSNS, nezaradeným poslancom, väčšine poslancov OĽaNO (keďže taký výsledok ako vo vlaňajších voľbách už hnutie asi nedosiahne a prišli by teda o svoje mandáty), poslancom Za ľudí a možno ani viacerým poslancom Smeru, ktorého podpora je takisto výrazne nižšia ako pred rokom.

Predčasné voľby boli na Slovensku v roku 1994, 2006 aj 2012 a zatiaľ vždy boli vyhlásené po tom, čo parlament väčšinou minimálne 90 poslancov prijal ústavný zákon o skrátení volebného obdobia.

K skorším voľbám sa dá dospieť ešte aj inak, ústava pripúšťa viac konkrétnych možností, aj keď niektoré sú len veľmi teoretické. No prezidentka by mohla rozpustiť parlament aj vtedy, ak by tri mesiace nebol uznášaniaschopný, hoci bola schôdza Národnej rady opakovane zvolávaná. Čiže, ak by sa našla v Národnej rade blokujúca menšina 76 poslancov, ktorá by ju znefunkčnila. S tým sa však v čase pandemickej krízy spája veľké reputačné a politické riziko.